Svoj spisovateľský talent potvrdil aj ako dramatik. Mnohé z jeho diel uviedli na javiskách, sfilmovali alebo spracovali pre potreby rozhlasu. Niekoľkokrát ho nominovali na Nobelovu cenu za literatúru.
Jirásek sa zaslúžil tiež o rozvoj profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Jeho meno poslúžilo ako záštita fondu na podporu Slovenského národného divadla (SND) a poskytol aj prvý vklad do tohto fondu v čiastke tisíc korún.
Od narodenia českého prozaika, dramatika, stredoškolského učiteľa i politika Aloisa Jiráska uplynie v pondelok 23. augusta 170 rokov. Narodil sa 23. augusta 1851 v obci Hronov na východe Česka, ktoré bolo vtedy ešte súčasťou habsburskej monarchie.
Najskôr navštevoval gymnázium v Broumove, potom v Hradci Králové, kde v roku 1871 zmaturoval. Históriu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1874 pôsobil ako učiteľ českého jazyka, nemčiny, dejepisu a zemepisu na gymnáziu v Litomyšli.
V tomto meste sa zoznámil aj s budúcou manželkou Mariou. Tvorbu, v ktorej mapoval historické udalosti, treba vnímať v kontexte vtedajších zápasov za národnú samostatnosť.
V roku 1875 vydal román Skaláci o selskom povstaní v 18. storočí. O tri roky neskôr napísal poviedku Filosofská historie. V knihe sa zaoberal revolučným obdobím rokov 1847 – 1848. V románoch Slavný den a Konec a počátek (obe vydané v rokoch 1879) sa venoval husitstvu.
V roku 1884 mu vyšiel slávny román Psohlavci. Dielo zachytáva chodských strážcov hraníc, ktorí po bitke na Bielej hore prišli o svoje privilégiá a vzopreli sa mocnému Lomikarovi. O dva roky neskôr napísal knihu Skály, taktiež spojenú s udalosťami po bielohorskej bitke.
Na husitskú epochu Jirásek opäť nadviazal v trilógii Mezi proudy (1887 – 1890), v historickej epopeji Proti všem (1893), zahŕňajúcej husitské revolučné hnutie v rokoch 1419 – 1420 a v trilógii Bratrstvo (1898 – 1908), dejiskom ktorej je územie Slovenska v 50. rokoch 15. storočia.
V päťzväzkovom historickom románe F. L. Věk (1888 – 1906) a v kronike U nás (1896 – 1903) opísal národné obrodenie svojej krajiny.
Jirásek bol aj autorom divadelných hier. Ešte v roku 1889 vytvoril dielo Vojnarka. V roku 1905 rozprávkovú hru Lucerna, ktorá patrí medzi najhranejšie dramatické diela v Česku. Je tiež autorom hier Jan Žižka (1903), Jan Hus (1911) a Jan Roháč (1914).
Činorodý spisovateľ sa v roku 1917 rozhodol podpísať Manifest českých spisovateľov, ktorého cieľom bolo obhajovať české národné záujmy. V rokoch 1918 – 1920 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Išlo o najvyšší zastupiteľský a zákonodárny orgán v období vzniku ČSR.
Po tom, čo jeho činnosť ukončili, zvolili Jiráska do senátu Národného zhromaždenia za národných demokratov (1920 – 1925).
Tvorca českého historického a realistického románu Alois Jirásek zomrel v Prahe 12. marca 1930 vo veku 78 rokov. V panteóne pražského Národného múzea mu vzdal úctu prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ako aj rektori vysokých škôl, diplomati a umelci. Pochovaný je v rodnom Hronove.
