Podľa Lindy Fintorovej z Goetheho inštitútu v Bratislave je dnes jeho úlohou sprístupňovať komplexný obraz Nemecka, a to prostredníctvom informácií o kultúrnom, spoločenskom a politickom živote.
„Kultúrne a vzdelávacie programy podporujú interkultúrny dialóg. Pomáhajú budovať občiansko-spoločenské štruktúry a podporujú mobilitu umelcov. Dôležité témy sú Európa a európske hodnoty, práva menšín, budovanie občianskej spoločnosti a udržateľnosť,“ vysvetlila vedúca tlačového oddelenia.
Foto: GOETHE-INSTITUT
Špionážne centrá?
Začiatky Goetheho inštitútu boli skromné. Keď ho 9. augusta 1951 v Mníchove založili, Nemecko bolo rozdelenou krajinou a spomienky na nacizmus stále živé. Inštitút vznikol ako nástupca Nemeckej akadémie, ktorá za Hitlera slúžila jeho režimu, preto ju Spojenci v roku 1945 zrušili.
Nová organizácia začala školiť zahraničných učiteľov nemčiny. Prvý Goethe-Institut v cudzine otvorili v roku 1952 v Aténach, do roku 1961 pribudlo vo svete ďalších 53 pobočiek. A to aj v takých štátoch, ako Tunisko, Ghana či Jordánsko. Rozmach inštitúcie pokračoval a rozširovala sa tiež škála činnosti – napríklad o premietanie nemeckých filmov alebo koncerty.
Studená vojna sa však prenášala i do tejto oblasti. Keďže Goethe-Institut vznikol v západnom, teda v kapitalistickom Nemecku, socialistické štáty nedovolili, aby pôsobil aj na ich území. Namiesto toho v Nemeckej demokratickej republike (NDR) založili konkurenčný Herderov inštitút. Súboj týchto dvoch organizácií vyvrcholil v roku 1971, keď NDR Goethe-Institut obvinila, že jeho pobočky nie sú nič iné ako špionážne centrá CIA a západonemeckej tajnej služby BND.
Možno aj to bol dôvod, prečo sa stal z inštitútu cieľ ľavicových extrémistov. Západonemecká teroristická organizácia RAF v roku 1974 najprv obsadila Goethe-Institut v Paríži a o rok neskôr tam nastražila dve bomby, ktoré mali zabiť stovky návštevníkov jazykových kurzov. Atentátu sa v poslednej chvíli podarilo zabrániť, no v roku 1977 teroristické skupiny GRAPO vyhodili do vzduchu fasádu inštitútu v Madride.
Po páde železnej opony mohol Goethe-Institut konečne založiť pobočky aj v strednej a východnej Európe – v roku 1988 v Budapešti, potom v Sofii, Prahe, vo Varšave, v Moskve a v roku 1993 i v Bratislave. Len na jazykových kurzoch, ktoré vo svete organizuje, sa dnes zúčastňuje takmer 280-tisíc záujemcov.
Čítajte aj Pred 60 rokmi sa začala stavba Berlínskeho múru – symbolu rozdeleného sveta
Témy na každý rok
Tak ako v iných krajinách, aj na Slovensku Goethe-Institut rozvíja viacero kultúrno-vzdelávacích aktivít. Má tri oddelenia: jazykové, programové, knižnicu a informácie.
„Programové oddelenie spolupracuje s kultúrnymi inštitúciami, festivalmi a neziskovými organizáciami z rôznych oblastí – od architektúry cez súčasný tanec, divadlo, hudbu, literatúru, výtvarné umenie či občiansku spoločnosť až po udržateľnosť – na celom Slovensku,“ priblížila Fintorová.
Jeho partnermi sú napríklad Kunsthalle Bratislava, Nová Synagóga v Žiline, Centrum nezávislej kultúry Záhrada v Banskej Bystrici, Tabačka a Kino Úsmev v Košiciach, festivaly Divadelná Nitra či Štyri živly v Banskej Bystrici.
Čítajte aj Stať sa hmyzom z Kafkovej Premeny teraz môže každý
Jedným z cieľov organizácie je pomáhať pri vytváraní väzby medzi aktérmi na Slovensku a v Nemecku, napríklad prostredníctvom rezidenčných pobytov umelcov či prekladateľov. Inštitút sa tiež každý rok ťažiskovo venuje niekoľkým témam.
„Tento rok si pripomína sté výročie narodenia "umelca storočia“ Josepha Beuysa. Séria podujatí približuje témy, ktoré ho zaujímali, ako feminizmus, mimoeurópska perspektíva a ochrana životného prostredia. Až do konca roka je prístupná virtuálna galéria Pochopiť Beuysa, buď ako appka a rozšírená realita priamo v inštitúte, alebo na webe," uviedla Fintorová.
V predošlých rokoch tam sprístupnili aj dve tematické inštalácie využívajúce virtuálnu realitu – jedna sa týkala novely Franza Kafku Premena, druhá storočnice založenia známej nemeckej výtvarnej školy a hnutia Bauhaus.
Foto: GOETHE-INSTITUT
Výučba jazyka
Jazykové oddelenie inštitútu organizuje kurzy nemčiny – či už vo svojich priestoroch, alebo on-line. „S počtom účastníkov asi 2 400 ročne je Goethe-Institut lídrom v ponuke prezenčných kurzov nemčiny v Bratislave,“ vyzdvihla Fintorová.
Inštitút má rozsiahlu ponuku bezplatných on-line aktivít na výučbu nemčiny, rôzne aplikácie a vlastný celosvetový portál Deutsch für dich, kde môžu záujemcovia z celého sveta komunikovať medzi sebou, a tak sa navzájom motivovať.
Stál aj pri zrode jazykovej kaviarne, ktorá v Bratislave funguje už deväť rokov. Organizuje tiež skúšky z nemčiny pre získanie Goethe certifikátu, uznávaného na celom svete. Ročne si ho u nás spraví približne 180 ľudí.
Inštitút podporuje i výučbu nemčiny v školách na celom Slovensku. Pripravuje metodiky a vlastné projekty, poskytuje štipendiá do Nemecka a semináre pre nemčinárov, organizuje súťaže a podujatia pre školákov.
Knižnica inštitútu v Bratislave spolu s kaviarňou Goriffee je zase obľúbeným miestom stretávania bratislavskej kultúrnej obce. Organizuje literárne čítania a diskusie o spoločenských témach, pozýva autorov z Nemecka a podporuje vydávanie nemeckej literatúry v slovenskom preklade. Knižnicu tvorí až 14-tisíc položiek – knihy, časopisy, hudba, filmy či hry.
„Onleihe je digitálna knižnica Goetheho inštitútu. Cez appku alebo web sa dá bezplatne stiahnuť stovka nemeckých filmov, tisícky ebookov i audiokníh a čítať aktuálne vydania nemeckých novín a časopisov. Inštitút pripravuje pravidelný mesačný popcast prezentujúci súčasnú nemeckú populárnu hudbu,“ uzavrela Fintorová.
