Na začiatku 20. storočia bol Execír na okraji záujmu, žilo tam sociálne slabé obyvateľstvo v núdzových obydliach a bolo to aj miesto s kumuláciou ekonomicky znevýhodneného obyvateľstva.
„Publikácia sa zaoberá nielen konkrétnymi príkladmi zo života ľudí tejto špecifickej štvrte, ale aj východiskami, príčinami tohto stavu, pokusmi o riešenie situácie i konkrétnymi impulzmi, ktoré viedli postupne k zlepšeniu života obyvateľov,“ informovala vedúca prezentačného oddelenia múzea Simona Jurčová.
V polovici storočia sa život v štvrti skvalitňoval a postupne mizla i segregačná nálepka jej obyvateľov. Od roku 1943 sa tam na novovytvorenú ulicu, vtedy na úplný koniec mesta, prisťahovalo 30 roľníckych rodín z Ústia nad Oravou, ktoré mali zatopiť Oravskou priehradou. Ulica nesie názov Ústianska.
Napokon na konci 20. storočia sa Kopánka stala miestom, kam sa ľudia začali sťahovať – ponúka bývanie v uliciach so zástavbou rodinných domov so záhradami, ale aj v bytových domoch na sídliskách v tesnom styku s centrom Trnavy s vlastnou rozvinutou infraštruktúrou.
Monografia je plná autentických výpovedí obyvateľov i obrazového materiálu zo súkromných zdrojov, je nielen pútavým čítaním, ktoré čitateľa prevedie z minulosti do súčasnosti, ale do určitej miery aj návodom, ako je možné riešiť podobné situácie i dnes.
Monografiu kolektívu autorov vydala Národopisná spoločnosť Slovenska, ktorej je ZsM kolektívnym členom, s finančným príspevkom Fondu na podporu umenia a mesta Trnava.
