Pomník v Krasnodare na juhu Ruska stojí v areáli školy, ktorá od roku 2017 nesie Dzeržinského meno. Na jej odhalení sa zúčastnili zástupcovia ruskej spravodajskej služby FSB a Dzeržinského pravnuk Vladimir.
„Dnešné otvorenie je významnou udalosťou pre rodinu Dzeržinských a veteránov bezpečnostných služieb,“ vyhlásil na podujatí pravnuk veliteľa Čeky. „Želal by som si, aby sa odkaz môjho prastarého otca čo najviac preštudoval a aby sme sa poučili z jeho diela.“
Pobočka FSB na polostrove Krym, ktorý Rusko napriek medzinárodným protestom anektovalo v marci 2014, vyzdvihla Dzeržinského údajné zásluhy, pretože vraj nebojoval iba proti kontrarevolúcii, ale krajinu tiež pozdvihol z trosiek a chudoby.
„Vďaka jeho účasti sa obnovilo 2 000 mostov, opravilo sa takmer 3 000 parných lokomotív a vyše 10-tisíc kilometrov železničných tratí,“ zdôvodnili funkcionári FSB.
Čítajte viac Ako sa začal červený teror. Pred sto rokmi vznikla Čeka
Naopak, ruská pravoslávna cirkev zriadenie oboch búst „železnému Felixovi“ rázne odsúdila. Jej predstaviteľ Leonid Kalinin, predseda cirkevnej rady pre umenie, architektúru a obnovu, upozornil, že to „uráža pamiatku miliónov nevinných obetí teroru, hladu, mrazu, mučenia a väznenia“.
Ako sa ďalej vyjadril v rozhlasovej relácii, je presvedčený, že miestni obyvatelia, ktorí ešte uchovávajú spomienku na tieto hrozné roky, Dzeržinského busty zničia.
Čítajte viac Zákerná zbraň imperializmu. Ako nás napadol 'americký chrobák'
Socha Dzeržinského stála aj pred bývalým sídlom KGB v Moskve, ale po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ju odtiaľ presťahovali do jedného z verejných parkov. Objavujú sa však snahy, aby sa vrátila na pôvodné miesto pred budovu, kde je dnes centrála FSB.
Začiatkom tohto roka vedenie mesta obyvateľom navrhlo, aby hlasovali, či sú za obnovenie pamätníka Dzeržinskému tam, kde bol predtým, no nápad vyvolal také negatívne reakcie verejnosti, že Moskva hlasovanie zrušila.
