Spolu so skupinou terapeutov z krajín EÚ ma ubytovali v integrovanej strednej škole – Agricola. A vďaka nej som pochopila, ako vyzerá v praxi ľudský prístup a sociálne cítenie. Školu navštevujú telesne a mentálne hendikepovaní spolu so žiakmi zdravými aj so žiakmi s poruchami učenia. Triedy a spôsob vyučovania sú samozrejme prispôsobené ROVNAKO zdravým aj postihnutým, každá miestnosť je dokonale technicky vybavená. Mňa zaujala jedna trieda špeciálne vytvorená pre „problémových“ žiakov/žiačky.
Nepripomínala mi žiadnu triedu u nás, pretože si ju žiaci zariadili sami. Do triedy chodia jeden rok a spolu s pedagógom pomaly prichádzajú na to, čo by asi tak chceli robiť, čím by sa chceli stať alebo aký odbor ísť študovať. V chránených dielňach som videla hendikepované žiačky tvoriť a pracovať. Keramika, výtvarné techniky, divadlo sú denne využívané pri terapii aj pri zariaďovaní interiérov školy. Nechýba sauna, telocvičňa, knižnica, internet ani bezbariérové záchody.
Večeru nám uvarili telesne postihnutí žiaci a pri exkurzii v kuchyni nám fakt padla sánka. Kuchár na vozíčku si komplet celú kuchynskú linku elegantne znížil na svoju úroveň, stlačením jediného gombíka. Teraz už chápem, prečo mi Fínka Mapi pri pive oznámila, že tridsaťpercentné dane platí s radosťou. Všetko tam totiž funguje NAOZAJ.
