Len prvý krok
„Všetky združenia, ktoré sa do protestu zapojili, sú produktom smerovania, ktoré tu doteraz v projekte bolo. Začali sme budovať novú kultúrnu infraštruktúru, teraz máme pocit, že to celé schádza z pôvodnej cesty,“ povedal o cieli protestu Martin Kováčik, ktorý je dramaturgom v košickom filmovom klube Cinefil. Organizácie, ktoré sa do protestu zapojili, tvrdia, že protest je len prvým krokom k začatiu dialógu. „Zatiaľ sme ešte s novým vedením nekomunikovali, ale stretnutie určite plánujeme. Protest nie je namierený proti pánovi Sudzinovi, ale skôr k spôsobu, akým sa zmeny vo vedení udiali,“ doplnil Kováčik.
Ľuba Blaškovičová, ktorá vedie košické Staromestské divadlo a zároveň je nezávislou poslankyňou v košickom mestskom zastupiteľstve, si myslí, že mladí umelci sa nemajú čoho báť. „Zrejme majú pocit, že už nebudú mať priestor. Chápem ich, ale pred rokom takto oni mohli pochopiť nás. Tento projekt nie je len pre mladých, ale pre všetkých. Ak sa otvorí pre všetkých, tak som za,“ povedala Blaškovičová. „No projekt nie je len o dvoch ľuďoch, treba cieľavedome dobudovať tím. Obávam sa, že sme už premeškali všetko, čo sme mohli, som z toho nešťastná,“ dodala.
Nedohodli sa
Zora Jaurová, ktorá už nie je umeleckou šéfkou projektu, protest mladých umelcov v konečnom dôsledku víta. „V Košiciach je veľa ľudí mladej a strednej generácie, ktorí prijali projekt pozitívne,“ argumentuje Jaurová. Dodala, že od Jána Sudzinu, ktorý je novým riaditeľom projektu, nepočula nijakú víziu, ako ďalej.
Hoci je stále zamestnankyňou projektu, už v ňom nepôsobí. „V princípe sme sa nedohodli. Pôvodne som navrhla organizačné zmeny, lebo dovtedy bol umelecký riaditeľ aj štatutár. Ako projekt postupne rástol, už nebol čas na zvládanie dvoch funkcií,“ argumentuje Jaurová. Kým ona chcela ako umelecká riaditeľka určitú autonómiu, mesto bralo túto funkciu len ako zamestnaneckú. Podľa nej súčasné dianie okolo projektu nemá primárne politické pozadie, lebo vedenie mesta sa vymenilo pred pol rokom.
„Situáciu však budem sledovať aj naďalej, keďže som projektu venovala štyri roky života. Košice sú výnimočné mesto, ktoré má šancu zviditeľniť sa v Európe. Projekt je ambiciózny a buď si ho nové vedenie osvojí, alebo nie,“ dodala Jaurová. Ak sa však celý tím vymení osemnásť mesiacov pred štartom projektu, bude to ťažké.
Štandardné kompetencie pre výnimočný projekt
Nový riaditeľ projektu Ján Sudzina tvrdí, že je pripravený na dialóg s každým, kto prejaví záujem. „S niektorými som sa stretol, očakávam aj stretnutie s nespokojnými umelcami. Protest je ich právo, hoci to nie je najšťastnejší začiatok dialógu. Napriek tomu chcem s nimi komunikovať,“ povedal Sudzina. Odmieta aj argument niektorých kruhov, že Jaurová musela odísť preto, že je Bratislavčanka.
„Myslím, že košická verejnosť už dlhšie vnímala projekt negatívne. Po čase aj Zora Jaurová musela cítiť, že to treba zmeniť. Manažérske činnosti treba oddeliť od umeleckých. Jej pôvodný návrh bol, aby štatutára aj umeleckého riaditeľa volila správna rada, čo rada neakceptovala. Pre riadenie projektov je totiž obvyklá iná štruktúra. Rada schválila kompetencie umeleckého riaditeľa v takom rozsahu, ako sú požadované v neziskových organizáciách kdekoľvek inde,“ vysvetlil Sudzina. Novým umeleckým riaditeľom sa tak stal Peter Katina.
Prichádzajú zvonku
Podľa Katinu je zásadný problém, že doteraz bol o projekte skreslený mediálny obraz. „Výmenníky sú dôležitou súčasťou komunitného umenia, ktoré je perfektne napĺňané. Verejnosti však nie je celkovo jasné, o čo projektu ide. Našou úlohou je vyjasniť to a vysvetliť, aby väčšina ľudí rozumela tomu, čo robíme,“ povedal nový umelecký riaditeľ. Prioritou EHMK je podľa neho to, že nestačí len rekonštruovať staré budovy, miesta a napĺňať ich kultúrnymi akciami, ale dávať impulzy, aby bol projekt udržateľný aj po roku 2013.
Podľa Sudzinu zas treba zlepšiť aj komunikáciu s verejnosťou. „Projekt Interface je dosť široký, no tvrdiť, že vyhral len vďaka línii súčasného umenia, nie je celkom kóšer informácia. Monitorovacia komisia, ktorá pozná projekt, potvrdila, že treba zapojiť aj ostatných tradičných kultúrnych operátorov. Košice majú svoj charakter kultúry a jej vnímania, a preto by bolo nešťastné, ak by sme akcentovali len jednu jej časť,“ uviedol riaditeľ projektu. Zároveň odmietol obavy, že to, čo bolo doteraz, bude potláčané. „Mesto je vtedy kultúrne živé, ak pri sebe dokážu existovať myšlienkové a kultúrne prúdy. Preto nie sú pravdivé názory, že projekt sa odkláňa od pôvodného. Len sa dáva na tú mieru, ako bol koncipovaný. Uvedomujem si, že prichádzame zvonku a v projekte sme nepôsobili. No poznáme Košice a chceme projekt posunúť k úspešnému koncu,“ uzavrel Sudzina.
