Pod čiarou: O dlaždiciach a pľuvancoch

V rámci Medzinárodného filmového festivalu Bratislava už po tretí raz udelili herecké ocenenie spojené s inštaláciou dlaždice s menom laureáta na takzvaný Filmový chodník slávy pred inštitúciou s podivuhodným názvom Mestské divadlo DPOH. Jeho tohtoročným nositeľom sa stal Jozef Adamovič, ale keďže samotný akt odhalenia dlaždice sa viaže až na otvorenie Kultúrneho leta v nasledujúcom roku, zatiaľ máme na Laurinskej ulici dlaždice dve - s menami žijúcich legiend Ladislava Chudíka a Márie Kráľovičovej.

19.11.2011 09:00
Holly Hunter Foto:
Hollywoodsky chodník slávy
debata

Myšlienka chodníka slávy je zjavne inšpirovaná obdobným fenoménom v hollywoodskej „továrni na sny“. Nemyslím si, že z „krajiny neobmedzených možností“ treba mechanicky preberať každú hlúposť, ale keď už… Nemal som síce tú česť vidieť americké dlaždice, ale pochybujem, že vyzerajú ako tie naše: medzi minidlaždičkami, ktoré sa podchvíľou uvoľňujú z podkladu, sú umiestnené dvojfarebné mramorovo-kovové minitabuľky. Po chodníku – čo je dosť logické – sa chodí. Šliape. Na tabuľky slávnych možno kedykoľvek odhodiť ohorok z cigarety či inú smeť. Tí s hrubšími náturami si bez zábran odpľujú. Ani psíky si veľmi nevyberajú, kde to urobia. A obávam sa, že v neskorších nočných hodinách, keď je aj centrum mesta takmer ľudoprázdne, ani niektorí ľudia nie.

Neviem si predstaviť menej dôstojné miesto na umiestnenie pamätných dlaždíc. Pochopiteľne, ocenení v médiách vyjadrujú vďaku – a bolo by čudné, keby reagovali inak. Ale čo na to my ostatní? Naozaj tento deficit dôstojnosti nikomu neprekáža?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba