Pod čiarou: Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou

"Rozmýšľal som, ako by podobný žáner vyzeral v slovenskej kinematografii. Dej by sa odohrával v ľudoprázdnej Bratislave... V úlohe neohrozeného šerifa si predstavujem Tomáša Maštalíra, ktorý by pobehoval po Starom Smokovci." Približne toto som napísal v glose pre Pravdu v súvislosti s americkými filmami Som legenda a Noc dlhá 30 dní. A hľa, prešlo pár rokov a to, čo som považoval len za výplod glosátorskej mysle, sa stalo skutočnosťou.

31.03.2012 11:00
Hlavného hrdinu snímky Immortalitas -... Foto:
Hlavného hrdinu snímky Immortalitas - nesmrteľného Adama, stvárnil Karol Csino.
debata

Ľudoprázdnu Bratislavu symbolizujú siluety obhorených či polozrúcaných známych mostov. Pravda, s tým Maštalírom som bol vedľa: v „skutočnosti“ po ľudoprázdnej Bratislave pobehuje Karol Csino. Aj po areáli opusteného trnavského cukrovaru a ďalších exteriéroch (nájsť u nás prostredia vhodné na apokalyptickú víziu budúcnosti nie je také ťažké). To všetko vo filme Immortalitas, ktorý nakrútila partia mladých ľudí okolo režiséra a producenta Erika Bošnáka, poslucháča tretieho ročníka réžie na VŠMU.

Aké sú asi ambície maturanta, ktorý sa hlási na štúdium filmovej réžie? Vraj sú aj takí, čo sa ani netaja, že sa chcú rýchlo priučiť remeslu a potom nabehnúť na nakrúcanie reklamných spotov. Ale stále verím aj v nadšeného mladého človeka, ktorý túži byť novým Wellesom, Wendersom či Almodóvarom. Tvorcovia snímky Immortalitas do toho akosi nezapadajú. Na jednej strane mladícke nadšenie, ochota pracovať zadarmo, snaha byť v niečom prvý. Na druhej strane veľmi problematická voľba žánrového filmu s prvkami sci-fi, fantasy, podobenstva, s odkazmi na Bibliu. A jednoduchá otázka: Aký to má zmysel? Načo vnášať do našej kinematografie žáner, ktorý jej je úplne cudzí? Načo imitovať slávne vzory, keď je zrejmé, že z rôznych dôvodov nemôže vzniknúť nič iné ako ponáška? Navyše ak námet na 20-minútový film roztiahneme na celovečernú metráž, na výsledku to čertovsky poznať.

Z istého pohľadu však urobili „bošnákovci“ dieru do (slovenského) sveta. Nálepku prvenstva im už nik neuprie. Podarilo sa im získať pozornosť zahraničných odborníkov i finančnú účasť distribučnej spoločnosti s perspektívou (aj) televízneho šírenia diela v ďalších európskych krajinách.

Keby zostalo pri študentskej recesii, dobre. Ale tvorcovia snímky Immortalitas už avizujú film z prostredia slovenskej mafie. To už zaváňa cielenou špecializáciou na komerciu na slovenský spôsob. Upokojuje ma na tom len jedno: snímky tohto typu vznikajú aj vo vyspelých kinematografiách s omnoho väčším počtom nakrútených filmov a popri nich tam existuje aj protiklad v podobe špičkových, umelecky relevantných diel. Ak by jeden pól predstavovaný filmami typu Immortalitas priniesol aj ten druhý pól, nebol by úplne zbytočný.

debata chyba