Na brífingu pre novinárov Fico vyhlásil, že podporuje rozhodnutie staronového vedenia rezortu pozdvihnúť kultúru aj napriek času krízy.
Pomalá kontinuita
Keď v roku 2006 nastupoval Marek Maďarič na ministerstvo prvýkrát – spolu so svojím štátnym tajomníkom Ivanom Sečíkom, ktorého sa rozhodol obnoviť v rovnakej funkcii aj teraz – mal v úmysle pripraviť zákon o modernom financovaní kultúry a otvoriť cestu pre viac zdrojov. No zákon tohto typu do volieb v roku 2010, keď sa Fico ocitol v opozícii, nevznikol.
Túto tému si zobral za svoju aj Daniel Krajcer, ktorý vytvoril tím odborníkov. Mal v pláne otvoriť tému kultúrneho sponzoringu, ktorý by sa odpočítaval z daní.
A minulý týždeň Marek Maďarič našiel na ministerstve k novej stratégii v oblasti kultúry „celkom slušný materiál“, ako povedal minulý týždeň na svojom prvom stretnutí s novinármi vo funkcii ministra. Včera ho v tom podporil aj Robert Fico slovami: „V posledných mesiacoch padli aj rozhodnutia, ktoré stoja za to, aby sme sa na ne pozreli. Myslím, v pozitívnom slova zmysle, a tam, kde to bude možné, aj na ne nadviazali“.
Doteraz každé programové vyhlásenie vlády deklarovalo zámer nadviazať na svojich predchodcov v tom, čo je pre kultúru prospešné a prvoradé. Doteraz ani jedna vláda nedokázala alebo nestihla uviesť do života tie systémové opatrenia, ktoré by nedovolili kultúre dlhodobo a vytrvalo upadať – ani v čase blahobytu, a už vôbec nie v čase krízy. Vo svete triviálny zákon o sponzorovaní kultúry, ktorý spomínal aj Krajcer, Slovensko obchádza už viac ako 20 rokov.
Modely sú známe
Za rozhodujúci krok pre zlepšenie postavenia kultúry považujú politici Smeru zriadenie Rady vlády pre kultúru, ktorá by mala byť stabilnou platformou na pravidelné rokovania zástupcov kultúrnej obce s ministrom. A podľa premiéra Fica aj vhodnou pôdou na prípravu návrhov zákonov.
Kľúčovým je teda financovanie, ktoré by zabezpečilo trvalo udržateľný rozvoj kultúry. Hlavnou zmenou má byť transformácia grantového systému ministerstva kultúry na verejnú inštitúciu. Tá by sa mala financovať zo zdrojov, ktoré dnes má grantový systém, ale aj z príspevku z výnosov z hazardných hier a lotérií – konkrétne z Tiposu. Model, ktorý funguje v mnohých krajinách EÚ, sa tak možno konečne dostane k slovu aj na Slovensku.
Ďalší návrh včera ponúkol verejnosti Robert Fico, keď uvažoval o novelizácii stavebného zákona, „kde by ten, kto bude stavať, mal povinnosť v rámci rozpočtu stavby vyčleniť nejakú sumu, 0,5 percenta alebo jedno percento, na nejaké kultúrne stvárnenie, ktoré by bolo súčasťou tejto budovy, čím by sa vytvoril priestor pre umelcov slovenských, aby svoje diela, ktoré majú, mali možnosť umiestňovať vo verejných budovách“.
Je to vlastne návrat k modelu stavebného zákona spred revolúcie, ktorý umožňoval aj neoficiálnym výtvarníkom nielen aktívne modelovať verejný priestor, ale doslova prežiť. Stavebný zákon patril medzi prvé, ktoré sa politickými rozhodnutiami po novembri 1989 od základu prepísali v neprospech verejného záujmu a v prospech developerov.
Rusovciam pomôže rezidencia prezidenta
Na programe rokovaní Rady pre kultúru podľa Maďariča nebude chýbať ani problematika zriadenia bratislavskej Kunsthalle či prípadná transformácia Hurbanových kasární, ktoré boli témou už v minulosti. Pozitívne zmeny by mohli nastať aj v postavení umelcov na voľnej nohe či zamestnancov kultúrneho sektora. Úrad vlády by chcel spustiť aj celoplošný projekt obnovy obecných knižníc, ktorý by mohol byť schopný uspokojiť ročne 200 až 300 obcí žiadajúcich o príspevok na takýto účel. „Prostriedky by išli v prvom rade na samotný knižničný fond s výrazným uprednostnením slovenskej literatúry“, povedal Robert Fico.
Prioritou v ďalších rokoch však zostáva obnova kultúrnych a historických objektov, na čo budú potrebné najmä financie z Európskej únie. Na ďalšie tri roky je naplánovaná dlho očakávaná rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, ak sa podarí získať na tento účel dostatok financií, mohla by sa obnova týkať aj historickej budovy SND v Bratislave alebo Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorú ešte čaká druhá etapa rekonštrukčných prác.
Na včerajšom brífingu Robert Fico spomenul aj kaštieľ v Rusovciach, ktorého záchrana bude údajne stáť až 30 miliónov eur. „Časť z toho by mohol priniesť odpredaj nevyužívaných budov v štátnej správe, v tom prípade by ale konkrétne využitie takto získaných prostriedkov muselo byť vopred jasné a záväzné.“
Za jednu z nevyužívaných budov, ktoré by mohli zvýšiť rozpočet na rekonštrukciu objektov, ktoré to potrebujú, označil aj prezidentskú rezidenciu pod bratislavským Slavínom.
Verejný záujem
Keď Maďarič hovorí, že „verejný záujem o tento sektor ani zďaleka nezodpovedá prínosu, ktorý kultúra pre spoločnosť znamená“, konštatuje iba to, že doterajšie politické rozhodnutia znehodnocovali úlohu a poslanie kultúry v živote civilizovanej krajiny.
Politické rozhodnutia vedia verejný záujem úspešne obísť. Ak druhá garnitúra Roberta Fica spolu s Maďaričom zmení doterajší spôsob vládnutia v tejto oblasti, možno sa kultúre na Slovensku naozaj podarí aspoň ako-tak udržať. Aj napriek kríze.
