Skalický trdelník, jánošíkovská tradícia, tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti, črpáky, goralská kultúra a tanec karička z Parchovian patria do tridsiatky prvkov, ktoré získali pečať tradičnej slovenskej kultúry. Okrem nášho národného zoznamu tradičných kultúrnych prvkov sa na svetový zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO zhruba v rovnakom čase dostalo sokoliarstvo.
"Zápis jednotlivých prvkov do našich národných zoznamov predstavuje najmä ocenenie a uznanie ich celospoločenskej kultúrnej, umeleckej, historickej, sociálnej hodnoty. Neznamená to, ako sa mnohí domnievajú, finančné alebo iné materiálne ocenenie,“ vysvetľuje Juraj Hamar, generálny riaditeľ SĽUK-u, ktorý riadi aj Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru.
Lenže ak máte doma poklad, musíte sa oň starať, a tak aj honor zápisu na reprezentatívny zoznam znamená, že ho treba chrániť, šíriť, propagovať a rozvíjať. Na zozname sú totiž len prvky tradičnej kultúry, ktoré stále žijú, teda tradícia, ktorá pokračuje. A na to sú tiež potrebné peniaze.
Čítajte viac Lipicany vyhrali Slovensku svetový šampionát
"Samozrejme, prvky zapísané v našich zoznamoch sa môžu uchádzať o podporu prostredníctvom Fondu na podporu umenia, alebo o podporu cez miestne, regionálne či medzinárodné projekty. Skutočnosť, že je prvok zapísaný v niektorom zo zoznamov pomáha zviditeľneniu pri rôznych podujatiach a aktivitách ako sú festivaly, prehliadky remesiel, výstavy, vzdelávacie aktivity pre deti aj dospelých a podobne,“ dodáva Juraj Hamar.
V zozname nehmotného kultúrneho dedičstva máme už dávnejšie zapísanú fujaru, terchovskú muziku, gajdošskú kultúru, bábkarstvo na Slovensku a v Čechách, horehronský viachlasný spev, modrotlač a drotárstvo a najnovšie aj sokoliarstvo – niektoré spoločne s viacerými inými krajinami. Ako súvisí slovenský reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva so svetovým zoznamom UNESCO?
Každá členská krajina môže do svetového zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva navrhnúť len taký prvok, ktorý už je v národnom zozname. Teda najprv musíme svoj poklad objaviť doma, až potom vystaviť na obdiv svetu.
Foto: Jana Čavojská
Návrhy do svetového zoznamu pritom môžu podávať aj viaceré krajiny spoločne, veď mnohé kultúrne fenomény nepoznajú hranice a naďalej ako tradícia žijú v rôznych krajinách súčasne. Zatiaľ najbohatšie zastúpeným prvkom v zozname UNESCO je sokoliarstvo – hlási sa k nemu až 24 krajín a od polovice decembra je jednou z nich aj Slovensko.
"Už druhý rok čakáme na zápis chovu plemena koní lipican do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorý predložilo Slovinsko spolu s Bosnou a Hercegovinou, Chorvátskom, Maďarskom, Rakúskom, Rumunskom, Slovenskom a Talianskom, hlasovanie sa posunulo až na tento rok,“ dodáva Juraj Hamar. Za Slovensko nominácie pre UNESCO pripravuje Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u.
