Pri zmienkach o Istropolise sa spomína letné sídlo grófskej rodiny, kláštor a trhovisko, ktoré stáli na Trnavskom mýte. Postavil gróf Berchtold palác na zelenej lúke?
V priebehu 18. storočia sa v oblasti východne – a pomerne ďaleko – od stredovekého mestského opevnenia vyvinula nová osada či predmestie. Rozvíjala sa na širokých poliach medzi cestami do Rače a do Trnavy a dostala romantický názov Blumental. A to aj napriek tomu, že tam až tak veľa kvetov (Blumen) nebolo. Záplavové územie si tiež bolo len ťažko možné predstaviť ako údolie (Tal). Novým sídliskom prechádzala cesta k mestskému popravisku, ktoré sa nachádzalo v blízkosti neskoršieho kúpaliska na Tehelnom poli. Pozdĺž cesty, na konci ktorej stála baroková kaplnka (pri tej sa mal na smrť odsúdený rozlúčiť so životom) vznikla radová zástavba prevažne prízemných domov, pripomínajúca širokú dedinu. Ulicu neskôr pomenovali Krížnou a tá si až doteraz zachovala svoju pôvodnú šírku, v 18. storočí výnimočnú.
Čítajte viac Istropolis: ako sa z Domu odborov stal dom duchov
Už vtedy to bola zrejme rušná lokalita. Čo všetko sa tam dialo?
Na mieste Trnavského mýta cesta pretínala mestskú mýtnu čiaru, ktorá sa tiahla od severného konca terajšej Štefánikovej ulice. Sledovala potok, ktorý už dávno zanikol. A za tou hranicou, medzi cestou do Rače a cestou do Vajnôr, vznikla v prvej tretine 19. storočia záhrada grófa Berchtolda. Cez stred vysadili aleju a na jej severnom konci stál jednoposchodový záhradný palác či skôr rozsiahla vila. Bolo to letné sídlo grófskej rodiny. Za ním sa nachádzali hospodárske budovy, stajne, prístrešky pre koče. Atraktívnosť miesta neznižovala ani blízkosť popravného miesta (pri starej prachárni).
Je možné, že park a palác negatívne ovplyvnila stavba konskej železnice, ktorá vyrástla neďaleko?
Konská železnica s pomerne zriedkavou premávkou prostredie až tak nezasiahla, horšie to bolo po zavedení parných rušňov. Park neskôr zanikol, jeho areál získalo mesto a zriadilo tam trhovisko s dobytkom. Pre trhovisko bola prítomnosť železnice výhodou. Z paláca sa stala obytná budova, po prvej svetovej vojne dokonca katolícky mužský kláštor (tešiteľov).
Foto: TASR
Na trhu sa potom predávalo ovocie, zelenina a víno, bol obľúbený, a predsa tiež zanikol.
Socialistické vedenie mesta už v sedemdesiatych rokoch trhovisko nepotrebovalo. Nebolo čo predávať, nebolo čo kupovať. Vedenie mesta rozhodlo trhovisko presunúť do areálu zrušeného bitúnka a na uvoľnené miesto postaviť nový objekt. Priestranstvo získala vtedy najrozšírenejšia masová organizácia Revolučné odborové hnutie. Do ROH musel každý zamestnaný (nezamestnaní vtedy nejestvovali) „dobrovoľne“ vstúpiť a platiť členské. Projekt na objekt, ktorý mal byť „zjazdovým palácom“, kultúrnym stánkom, ako aj administratívnym objektom, vypracovali traja vtedy veľmi progresívni mladí architekti.
Čítajte viac Stanislav Štepka: V Istropolise sme mali vždy vypredané
Takže, zámer bol dobrý…
Pôvodný projekt bol omnoho logickejší a lepšie v priestranstve situovaný ako to, čo sa neskôr realizovalo. Projektanti totiž museli akceptovať množstvo pripomienok z radov „odborníkov“. Nakoniec postavili divadelno-kultúrny areál a skoro samostatne stojaci objekt – vežu – v ktorom v počiatkoch sídlil aj miestny národný výbor. Pred vchodom do „paláca“ vzniklo rozpačité námestie pomenované podľa funkcionára ROH Zupkovo námestie, kde nechýbal ani jeho monument. Celé námestie po dokončení pôsobilo, akoby sa čakalo na pokračovanie – na demolovanie kvalitných obytných budov na druhej strane Vajnorskej ulice, kde by vznikol akoby zrkadlový obraz areálu ROH.
Foto: TASR
Prečo sa to nestalo?
Od začiatku bolo jasné, že Dom ROH je ekonomicky najproblematickejší objekt v Bratislave. Výškovo predimenzované nevyužiteľné priestory vstupných hál boli doslova žráčom energie (Nemci na to používajú výraz Energiefresser). Hlavná fasáda s vysokými presklenými oknami či portálmi pripomínala skôr železničnú stanicu než kultúrny stánok. Prevádzka objektov bola finančne mimoriadne náročná. Čoskoro sa ukázala potreba opravy fasád. Tie totiž obložili platňami kubánskeho kameňa, ktorý začal opadávať. Teraz sa v Bratislave objavuje mystifikačné tvrdenie, že „mimoriadne vzácny kubánsky mramor“ daroval na obloženie budovy sám Fidel Castro.
Ako sa sem teda kameň dostal?
V skutočnosti nešlo o „priateľský dar“ Československu. V rámci hospodárskej pomoci posielali socialistické krajiny hladujúcej Kube nielen potraviny, ale aj techniku, najmä ťažkú, chemické produkty a zbrane. Vozili ich tam aj československé zaoceánske nákladné lode (Čechofracht). A nákladná loď sa nemôže cez oceán do Európy vracať prázdna. Treba ju naložiť balastom. A na to sa práve hodil kubánsky špinavosivý kameň. Budovy ROH mali byť pôvodne obložené bielym mramorom, možno z Talianska. Ale ten by bol drahý a pochádzal by z kapitalistickej krajiny. Radšej teda použili kubánsky kameň, ktorý sa sem dostal „zadarmo“ (náklady na dopravu sa nepočítali) a ešte ako dar. Na Slovensku, v krajine plnej domáceho kameňa, ním obložili objekt, ktorý tým získal špinavý nádych.
Vy teda rúcate modly! Poďme radšej k názvu Istropolis, čo je iste nevinná téma.
Po nežnej revolúcii stratilo socialistické ROH svoje vedúce postavenie a zdroje príjmov. Bolo sa treba areálu zbaviť. Najprv ho však premenovali na Istropolis. Zámer iste chvályhodný, ale dosť pomýlený.
Čítajte viac Zomrel spoluautor Istropolisu, známy architekt Iľja Skoček starší
Však tu máme Dunaj a to je Ister!
Je fakt, že meno Istropolis pre mesto na Dunaji (Ister) vymysleli humanisti v 15. storočí, naše mesto sa tak však oficiálne nikdy nevolalo. Univerzita, ktorú tu založil uhorský kráľ Matej Korvín, sa nikdy nevolala Academia Istropolitana, ale Universitas Istropolitana. Nikdy sa nerozvinula. Podľa pápežského rozhodnutia bola len „pobočkou“ viedenskej dominikánskej univerzity. Matej Korvín ju založil, ale nikdy finančne nepodporoval a jeho smrťou aj zanikla. Kuriózne je, že pod názvom „mesto na Dunaji = Istropolis“ pôvodne nemal vystupovať Prešporok, ale iné mesto na Dunaji – Ostrihom. (Výskyt skupiny písmen „str“ v názvoch Istropolis“, Esztergom, Ostrihom“ naozaj nie je náhodný). Tam totiž podľa návrhu a želania arcibiskupa Jána zo Zredny mala mať novozaložená univerzita sídlo. Lenže prv ako došlo k založeniu, sa vzťahy medzi kráľom a arcibiskupom natoľko zhoršili, že sa panovník rozhodol pre Prešporok, mesto bližšie k Viedni, kde žil, panoval a zomrel. Názov kultúrneho zariadenia Istropolis je (bol) teda historickým omylom.
Vy teda za týmto domom nebudete smútiť? Máte odvahu to povedať aj v týchto dňoch, keď ho oplakávame?
Odstránenie komplexu objektov ROH (či Istropolis) treba privítať. Nielenže stavby nezodpovedajú požiadavkám na ekonomickú prevádzku, obsahujú aj množstvo škodlivých stavebných materiálov. Areál pri Trnavskom mýte sa dá využiť oveľa ekonomickejšie. Za objektom netreba smútiť. O tridsať rokov si naň nikto nespomenie. Tak ako sa zabudlo na palác grófa Berchtolda či na odstránené, pôvodne ako provizórium postavené haly Dunajského veľtrhu, z ktorých sa neskôr stal Park kultúry a oddychu, sa zabudne aj na Istropolis. A je nezmysel žiadať od majiteľa, aby znovu uplatnil v novostavbe umelecké diela či „mramorové“ obloženie objektov.
