Zvládol aj rébusy
Teoretik architektúry Peter Szalay z Historického ústavu SAV pripomenul: „Nielen v období socializmu, ale aj po revolúcii dokázal vytvoriť kvalitné diela, ktoré rezonovali. Svoju poslednú, štvrtú Cenu Dušana Jurkoviča dostal ako 82-ročný. Bol to architekt, ktorý dokázal nadväzovať na aktuálne trendy a byť súčasný po celý život.“
Pripomeňme, že Cenu Dušana Jurkoviča v roku 2012 získal za Dom PATIO. Porotu vtedy oslovil vtipným riešením rébusu, keď si dokázal poradiť s ťažko zastavateľným pozemkom. Podľa architekta Ivana Masára prišiel s nápadom, ako na pozemku postaviť dom, ktorý tam je aj nie je a v ktorom sa človek cíti príjemne.
Ivan Matušík sa narodil 12. júla 1930 v Bratislave. Študoval na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita). Štúdium, ktoré absolvoval v ateliéri profesora Emila Belluša, ukončil v roku 1953.
Kariéru architekta odštartoval v Útvare hlavného architekta v Bratislave. Neskôr pôsobil vo Vojenskom projektovom ústave, v Stavoprojekte a v Štátnom projektovom ústave obchodu, ktorý v rokoch 1968 až 1989 viedol. Práve v tomto ateliéri vznikli projekty obchodných stredísk, ktoré boli realizované počas 60. až 80. rokov v slovenských mestách Martin, Žilina, Levice, Nitra a Bratislava.
Čítajte viac Keď mali búrať Kyjev, architekt Matušík sa skoro zrútil
Matušík sa však nevenoval len projektovaniu obchodov – pracoval tiež na hoteloch, plavárňach či mestských centrách. Jeho prvou stavbou bola krytá plaváreň Lafranconi v Bratislave, ktorú postavili v roku 1961. Stala sa prístavbou k internátu Lafranconi od Klementa Šilingera z roku 1933.
Medzi jeho najznámejšie bratislavské stavby patrí obchodné stredisko Slimák (1960 – 1964), obchodný dom Prior (1968), budova Novej Tržnice na Trnavskom mýte a hotel Kyjev (1973).
Bojoval za Slimák
Podľa teoretika architektúry Petra Szalaya bola výnimočnosťou Matušíka jeho schopnosť perfektne pracovať s architektonickým detailom. „Aj v komplikovanej dobe za socializmu, keď sme nemali prístup k svetovým trhom a západným materiálom, on dokázal navrhnúť a zrealizovať veci, ktoré boli blízke tým vznikajúcim na západe. Aj vďaka nemu bola naša moderna aktuálna.“
Pozrite si najvýznamnejšie stavby architekta Ivana Matušíka.
Do nej patrí Matušíkovo najväčšie dielo – obchodný dom Prior a Kyjev na Kamennom námestí v Bratislave, ale aj mnohé ďalšie stavby obchodných domov a hotelov, keďže Ivan Matušík bol dlho vedúci projektového ateliéru pre obchod. „Výnimočnou stavbou bol aj vo svete rezonujúci liečebný dom Baník v Bojniciach. Prvé dielo, ktorým sa Matušík stal známym, bol zasa obchodný dom Slimák. Nemal ešte ani tridsať rokov, keď ho navrhol,“ upozornil Szalay.
Matušík sa tiež nebál za svoje stavby či projekty bojovať – už keď navrhol obchodný dom Slimák, kritizovali ho. „Na konci 50. rokov doznieval socialistický realizmus, nanútený návrat k tradičným formám architektúry. Starší architekti Matušíka kritizovali, že je formalistický a napodobňuje západ, ale on verejne vystúpil na zjazde Zväzu československých architektov a obhajoval svoju stavbu. Po revolúcii sa mnohé jeho stavby začali ničiť, vrátane Slimáka. On sa vždy snažil, aby sa jeho diela zachránili alebo obnovovali,“ dodal teoretik Szalay.
Srdečný puntičkár
Sám sa s Matušíkom poznal aj osobne. Ako by ho charakterizoval ako človeka? „Ako bol puntičkár pri svojej architektúre a dokázal potrápiť všetkých pri realizácii, bol prísny aj v osobnom kontakte. Na druhej strane bol aj veľmi srdečný. Stretávali sme sa v rámci pracovnej skupiny DOCOMOMO, keď sme bojovali proti búraniu na Kamennom námestí, niekedy to bol zážitok. Občas sme počuli aj hromženie na nás, ktorí sme sa mu snažili pomôcť, ale to sa dialo vo vypätých situáciách, chápal som ho,“ dodal Peter Szalay.
Výber zo stavieb Ivana Matušíka
- obchodný dom Slimák, Bratislava
- rehabilitačný ústav Baník, Bojnice
- obchodný dom Prior, Bratislava
- Hotel Kyjev, Bratislava
- Nová Tržnica, Bratislava
- rodinný dom Elipsion, Senec
- bytový dom Triangolo, Nitra
Ivan Matušík sa významne podieľal na formovaní časopisu Projekt. Dlhé roky pôsobil v jeho redakčnej rade a v 60. rokoch sa spolu so Stanislavom Talašom podieľal aj na jeho výtvarnej koncepcii. V rokoch 1976 až 1980 pôsobil ako externý pedagóg na Fakulte architektúry SVŠT. Od roku 1994 bol autorizovaným architektom Slovenskej komory architektov.
Matušík bol štvornásobným laureátom najvyššieho odborného ocenenia – Ceny Dušana Jurkoviča. V roku 1969 ju získal za obchodný dom Prior. V roku 1995 mu Spolok architektov Slovenska udelil Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Okrem toho získal aj ocenenia CEZAAR a Cenu ARCH.
V roku 2007 získal Krištáľové krídlo v kategórii architektúra za rodinné domy Elipsion a Pátrium, a za obytný dom Triangolo. Prezident Ivan Gašparovič mu v roku 2012 udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry.
