Ako vnímate aktuálnu situáciu na Ukrajine?
Je to jednoznačná agresia, jednoznačné porušenie medzinárodného práva. O tom niet pochýb. Mňa ako historika však znepokojuje i to, že agresor v tomto prípade používa aj historické argumenty, ktoré nie sú korektné. Zneužíva ich na to, aby ospravedlnil agresiu. Myslím tým predošlý prejav Vladimira Putina, ktorý je plný historických lží a poloprávd.
Nie je tu aj podobnosť s metódami, ktoré používali nacisti? Aj Adolf Hitler predsa využíval nemecké menšiny na to, aby sa staval do roly ich ochrancu a susedným štátom dával ultimáta.
Tá podobnosť je celkom zjavná. Tak to však býva u všetkých agresorov, ktorí chcú vystupovať, akoby niečo bránili, nejakú „spravodlivú“ vec, nejaký národ alebo ideu. Obviňujú svoju obeť z toho, že to ona chystala agresiu proti nim.
Čítajte viac Väčšina Slovákov nevníma Rusko ako hrozbu, orientáciu na Východ ale nechcú
Nemeckí komentátori o Putinovi hovoria ako o „hobby historikovi“. Prečo vlastne začal dôvody na agresiu hľadať v histórii?
Jeho idea je, že obnovuje veľké Rusko, „mogučaju Rus“, a všetko, čo kedy imperiálne Rusko dobylo, tam podľa neho patrí. A teraz pre to hľadá historické argumenty, ktoré však nesedia – a pre Ukrajinu už vôbec nie, rovnako ako pre Krym.
V čom sú jeho výklady histórie falošné?
Tak napríklad Krym. Putin jeho anexiu zdôvodňoval tým, že bol vždy ruský, ale Chruščov ho potom odtrhol od Ruska a pripojil k Ukrajine. Hovoril, že bol ruský nejakých 250 rokov, čo vôbec nie je pravda. Krym nebol ruský. Dobyla ho ruská cárovná Katarína Veľká vo vojne proti Turecku. Keď sa ho zmocnila, väčšinu obyvateľov tvorili krymskí Tatári. Až potom ho rusifikovali. A podobne je to aj s Ukrajinou.
Tam to bolo ako?
Ukrajina bola v histórii viacej spätá s Poľsko-litovskou úniou a až v čase, keď bol dobytý aj Krym, ju na nejaký čas pripojili k Rusku. Odvtedy ju Rusi považujú za svoju, no z historického hľadiska to nesedí. Dejiny nemôžeme začínať iba od toho roku, ktorý sa nám páči. Historické argumenty sú pre historikov, a nemali by sa používať v politike. A určite nie ako dôvod na vojenský útok.
Na Slovensku je veľa rusofilov, ktorí sa stále zastávajú Putinovej politiky. Ako posledné udalosti podľa vás ovplyvnia postoj Slovákov k Rusku?
Na toto neviem odpovedať. Ján Čarnogurský mal ešte v 90. rokoch niekoľko prednášok, na ktorých tvrdil, že Slovensko nemá s Ruskom žiadne zlé skúsenosti. Kde bol v roku 1968?! Na tieto námietky vôbec neodpovedal. Naozaj tu máme veľa rusofilov, ktorí Rusko za každých okolností bránia, ale neviem odhadnúť, ako ich ovplyvní posledný vývoj, keď Rusko prepadlo svojho slovanského brata. Rusko v skutočnosti nikdy nerobilo slovanskú politiku. Veď aj Poliakov znásilňovali a vraždili a tiež to boli Slovania.
