Foto: Šimon Lupták
Akým spôsobom vznikajú diela súčasného tanca?
Marta Poláková: Každé dielo, ktoré jednotlivec či zoskupenie vytvoria, je projekt budovaný od nuly. Okrem samotnej tvorby naň musia získať financie, zmanažovať jeho skúšanie a hranie a nakoniec granty aj vyúčtovať.
Čo by profesiu pozdvihlo?
MP: Profesionalizácii tanečníkov by pomohlo právne zastrešenie profesie, ktorá sa vykonáva v slobodnom povolaní. V postsocialistických štátoch to zatiaľ nie je bežnou praxou (výnimkou je Slovinsko), no vo všetkých vyspelých krajinách v určitej podobe funguje. Toto je kľúčový a zásadný deficit, ktorý domáca scéna súčasného tanca potrebuje veľmi akútne riešiť, aj vzhľadom na pandémiu.
Čo všetko status umelca rieši?
MP: Status umelca rieši sociálne aj dôchodkové zabezpečenie s prihliadnutím na osobitné spôsoby práce umelcov, čo u nás zatiaľ riešené nie je. Zákon, ktorý umožňuje tanečným profesionálom získať dôchodok po 22 rokoch profesionálnej kariéry, síce máme, ale týka sa iba tých, ktorí boli ako tanečníci zamestnaní.
Maja Hriešik: Spočiatku umelci sami inklinovali k nezriaďovanej forme, lebo existujúce kamenné súbory neboli zamerané na súčasné formy tanca (na Slovensku pôsobí jediný profesionálny súbor súčasného tanca, Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici, pozn. red.). Časom sa z prechodného obdobia stalo pravidlo. V tanci je potreba statusu naliehavejšia aj vzhľadom na povahu práce, ktorá si vyžaduje kontinuálny udržiavací tréning vo vhodnom priestore. Inštitucionalizácia sa teda týka aj základných potrieb, ktoré tanečník má, aby pracoval v profesionálnych podmienkach.
Prispel by status umelca k odolnosti kultúrneho prostredia?
MP: V prvom rade by pomohol zadefinovať balíček právnych predpisov, ktorý vychádza z reality a rieši sociálne zabezpečenie, dane, zdravotné poistenie a dôchodok slobodných umelcov. Pri daniach je potrebné brať do úvahy nepravidelnosť príjmu. Keď zdania príjem za dielo, ktoré umelci vytvárali často aj niekoľko rokov bez možnosti rozdelenia tohto zdanenia, zdaní sa im omnoho väčšia suma. Nie je to spravodlivé, pretože zamestnaní ľudia majú pravidelný príjem a k nemu primerané zdaňovanie.
Čítajte viac Súčasný tanec? Nič nezrozumiteľné, naopak
Ako vyzerá krivka zárobkovej činnosti umelca v slobodnom povolaní?
MP: Sú obdobia (napríklad pred premiérou), keď umelec či umelkyňa prácu majú a pracujú aj osemnásť hodín denne. Potom sú obdobia, keď umelec prácu nemá a aktívne si ju musí hľadať. Chodí na konkurzy alebo pripravuje grant, aby si vytvoril pracovnú príležitosť. Vtedy je nútený žiť z úspor. Benefitom právne zastrešeného statusu umelca je, že umelecká tvorba a výkon sú vnímané ako akýkoľvek iný typ práce. Aj keď umelec práve nie je zárobkovo činný, musí sa udržiavať v kondícii. Neznamená to, že prácu nechce mať, ale v tejto chvíli sa nachádza v štádiu jej hľadania, vytvárania. Na základe právnych predpisov sú umelci s priznaným statusom podporení.
Foto: Noro Knap
Soňa, vy ste profesionálna tanečnica a choreografka, tvoríte vlastné autorské diela. Ako vyzerá váš profesionálny život v praxi?
Soňa Kúdelová: Od februára 2021 som na voľnej nohe, a v kríze som sa neocitla len vďaka tomu, že sa popri tvorbe venujem organizačnej a produkčnej práci v rámci PlaST- u. Tvorím vlastné projekty, participujem na iných tvorivých procesoch, riešim grantovú podporu na ich realizáciu, podieľam sa na organizácii vzdelávacích aktivít pre verejnosť a mám aj každodennú prácu koordinátorky rezidenčného centra Telocvičňa/PlaST. Znie to cool a ja to robím všetko ešte stále s istým zápalom, no skĺbenie umeleckej tvorby s produkciou je to, čo všetkých profesionálov na nezriadenej scéne ubíja. Je nevyhnutné, aby sme sa nielen rozprávali o statuse umelca.
Čítajte viac Juraj Kubánka obliekal folklór do noblesy
Nezriaďovaná kultúra funguje vďaka grantovej podpore. Čo všetko to obsahuje?
MH: Fond na podporu umenia financuje naozaj veľkú časť nezriaďovanej kultúry. No ukazuje sa, že grantový systém nestačí na to, aby sa práca umelcov skutočne profesionalizovala. Umelci majú nielen vytvoriť dielo, ale aj vedieť naň zohnať peniaze a následne ho predať. Očakáva sa, že budú excelentní, hoci sa zmenili na hybridných pracovníkov, ktorí skôr či neskôr rezignujú pod ťarchou neumeleckej činnosti. Chcú vykázať kvalitu, reprezentovať na medzinárodných fórach, no často umenie robia ako amatéri "po práci”, teda po večeroch.
Je vôbec otázka profesionálneho umelca v našom politickom diskurze prítomná?
MH: Zaoberali sa ňou pracovné skupiny, ktoré boli zriadené počas pandémie, aby ministerstvo identifikovalo, koho treba odškodniť počas lockdownov a kto sú tí umelci, ktorých kríza postihla. Zistilo sa, že nedokážeme určiť, kto je v nezriaďovanom kultúrnom sektore profesionálny umelec, pretože právne nejestvuje. Takže téma sa šeptom otvorila, ale postupne zaniká v zhluku problémov, ktorý, obávam sa, po úplnom otvorení kultúry len zosilnie.
