Nesystémové riešenie
Novela zákona o umeleckých fondoch, ktorá platí od roku 2020, zmenila spôsob ich financovania. Zatiaľ čo predtým mali umelci povinnosť odvádzať do fondov 2-percentné príspevky, novela ponechala príspevky na báze dobrovoľnosti. Ministerstvo kultúry (MK SR) toto rozhodnutie odôvodnilo dosahmi pandemickej krízy na kultúrnu a umeleckú obec.
Predstavitelia Literárneho fondu dlhodobo upozorňujú na to, že nový systém nefunguje a neprináša také výsledky, aké ministerstvo očakáva. „Rozhodnutie MK SR o dobrovoľných príspevkoch bolo nesystémové, nezakladalo sa na predchádzajúcom objektívnom posúdení a rozbore faktov súvisiacich s rozsiahlou adresnou podpornou činnosťou fondu a pripravilo tvorcov a výkonných umelcov o množstvo výhod,“ vysvetľuje riaditeľ Literárneho fondu Ladislav Serdahély. O novele zákona sa opätovne rozhodovalo v skrátenom legislatívnom konaní, no napriek výzvam Literárneho fondu sa nič nezmenilo.
„Ministerstvo kultúry napriek trom výzvam Literárneho fondu zatiaľ neponúklo žiadne racionálne riešenie, žiadnu adekvátnu náhradu financovania v súčasnosti pozastavených foriem podpornej činnosti a ani náhradu za deficit v príjmoch z 2-percentných príspevkov,“ konštatuje Serdahély.
Koniec Literárneho fondu?
Podľa Serdahélyho spôsobili opatrenia štátu v súvislosti s pandémiou mnohým umelcom výrazný pokles príjmov, pričom veľká časť z nich nemala možnosť obrátiť sa na štátne inštitúcie a žiadať o kompenzáciu straty.
Literárny fond sa preto rozhodol jednorazovo podporiť umelcov, pre ktorých bol pred vypuknutím pandémie príjem z umeleckej činnosti jediným zdrojom zárobku. Celkovo tak fond podporil 159 umelcov sumou 57 630 eur.
Na druhej strane musel fond výrazne zredukovať viaceré svoje činnosti, pretože ich nemal z čoho financovať. V rokoch 2021 a 2022 tak pozastavil poskytovanie tvorivých študijných štipendií, príspevky na cestu do zahraničia, príspevky na liečenie, príspevky za tvorivé prednášky a besedy a mnoho ďalších.
V roku 2021 prišiel Literárny fond v porovnaní s rokom 2019 o príjmy vo výške 915 302 eur. Tento rok by už fond v takomto režime neprežil. „V roku 2022 už zdroje na pokrytie nákladov na chod Fondu nebude odkiaľ čerpať,“ priznáva Serdahély.
Čítajte viac Svoj fond pochválili najviac hudobníci, najmenej výtvarníci
Dodáva, že ministerku kultúry Natáliu Milanovú žiadali o kompenzáciu straty príjmov. Malo ísť o 400-tisíc eur za rok 2020 a 800-tisíc eur za rok 2021. Dostali však odmietavú odpoveď.
„Informujem vás, že ministerstvo nezrušilo odvodovú povinnosť do umeleckých fondov, no v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 ju optimalizovalo pozastavením povinností zrážať umelcom 2-percentný príspevok do umeleckých fondov a zaviedlo ich dobrovoľné odvádzanie. Príjemca autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov môže vo vlastnom mene a na vlastné náklady príspevok vo výške dvoch percent z jeho odmien prijatých v roku 2021 odviesť fondom dobrovoľne do 31. marca 2022,“ uviedla riaditeľka oddelenia umenia a živej kultúry Elena Gyurcsová.
Literárny fond sa preto obracia na umelcov, aby mu pomohli dobrovoľnými odvodmi. Ladislav Serdahély vníma fakt, že s nimi ministerstvo kultúry odmieta viesť dialóg, veľmi negatívne.
„Vnímam to ako nerozvážnosť a v dnešnej pre kultúru nepriaznivej ekonomickej situácii to považujem za krok prinajmenšom odvážny. Osobne si myslím, že umelecké fondy nie sú niečím, čo by malo byť v našom spoločenskom živote zásadne problematické. Naopak, svojím fungovaním na báze princípu solidarity odbremeňujú štát okrem iného aj od istých sociálnych výkonov. Literárny fond je a vždy bol účinným nástrojom rozvoja slovenskej národnej kultúry, jej poprednej zložky, slovenskej literatúry i literatúry národnostných menšín. Preto je prekvapujúce, ak sa po vyše polstoročí jeho úspešného fungovania objavujú snahy o obmedzenie a likvidáciu jeho aktivít.“
