Šéfka kultúrneho rezortu pri rozvedení základnej filozofie zdôraznila, že pri transparentnom a participatívnom procese má vzniknúť nadstranícky materiál, s ktorým sa stotožní čo možno najväčšia časť kultúrnej obce. "Tak, aby ciele tej koncepcie ostali nemenné bez ohľadu na politickú garnitúru, ktorá bude v danom momente pri moci a bude mať v gescii aj samotný rezort, uviedla Milanová.
Generálny riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky (IKP) Matúš Bieščad zdôraznil nevyhnutnosť explicitného formulovania cieľov kultúrnych politík, ich systematické zadefinovanie na jednom mieste spolu s merateľnými ukazovateľmi, ktoré preukážu efektívnosť stratégie.
"Aby sme v roku 2030 vedeli zhodnotiť, čo nám priniesla, ako sa darí udržiavať kultúrne dedičstvo, v akej miere je kultúrna participácia, aká je prístupnosť kultúry a tiež aj to, ako sú efektívne vynaložené verejné zdroje do kultúry, vysvetlil.
Gestorka tvorby stratégie Mária Beňačková Rišková upozornila, že cieľom je pripraviť spolu s kultúrnou i akademickou obcou, ostatnými rezortmi, samosprávou i zástupcami menšín dokument, ktorý bude prepojený s už existujúcimi strategickými materiálmi, ako je napríklad Agenda 2030 či plán obnovy. Informovala, že tvorcovia stratégie aktuálne pracujú s návrhmi 18 kultúrnych politík v rámci jednotlivých sektorov i prierezových oblastí.
"Dôležitým míľnikom bude v polovici mája odborná konferencia o tvorbe stratégie, po ktorej sa bude pracovať na konkrétnom formulovaní strategického plánu, uviedla. Samotným výsledkom nemá byť len nelegislatívny materiál na rokovanie vlády, ale aj publikácia určená pre širšiu verejnosť. "V nej chceme zrozumiteľne predstaviť základné ciele a priority stratégie, vysvetlila Beňačková Rišková.
MK má Stratégiu rozvoja kultúry a kreatívneho priemyslu do roku 2030 predložiť na rokovanie vlády do konca aktuálneho roka. Súčasťou veľkého koncepčného materiálu majú byť aj časti venované rozvoju miestnej a regionálnej kultúry i kultúry národnostných menšín, rovnako tak oblastiam múzejníctva a knihovníctva, pri ktorých sa v minulosti vytvárali samostatné stratégie.
Rezort začlenenie týchto oblastí do jedného materiálu odôvodnil možnosťou integrovane pomenovávať strategické úlohy vo všetkých kultúrnych politikách a tým aj lepším plánovaním opatrení.
