V programe je alokovaných 8,2 milióna eur, prostriedky slúžia na refundáciu miezd a odvodov pracovníkov, ktorí budú pomáhať pri obnove kultúrneho dedičstva. Zdroje pochádzajú z nevyčerpaných eurofondov. Podmienkou na čerpanie dotácií je, aby minimálne 60 percent zamestnaných pochádzalo z prostredia MRK.
Dotácie možno použiť v súvislosti s výdavkami v období od 1. mája 2022 do 30. apríla 2023, s možným predĺžením do konca októbra 2023. Môžu teda poslúžiť aj na refundáciu už vynaložených prostriedkov. Oprávnenými žiadateľmi sú napríklad samosprávy, mimovládne organizácie či cirkevné právnické osoby, ktoré obnovujú kultúrne pamiatky nachádzajúce sa v katastri obcí zaradených do Atlasu rómskych komunít.
„Dotácie by sa mohli uplatniť v prípade približne 20 pamiatok, pri obnove ktorých je možné zamestnať až 480 ľudí,“ uviedlo ministerstvo pri predstavení výzvy, nadväzujúcej na program obnovy hradov s pomocou nezamestnaných.
Zdroje na pokračovanie privítalo aj záujmové združenie Zachráňme hrady, spájajúce organizácie, ktoré sa obnove historických objektov venujú. Jeho predseda Ratibor Mazúr pozitívne hodnotí aj prepojenie obnovy pamiatok so zvýšením zamestnanosti Rómov.
„Na hradoch v lokalitách s prítomnosťou rómskych komunít sme aj v minulosti zamestnávali veľa Rómov, oni sami majú o túto prácu záujem,“ dodal pre TASR.
O možnosti požiadať o dotáciu vo vyhlásenej výzve upozorňuje vo štvrtkovom statuse na sociálnej sieti tiež splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero.
„Pozitívne je, že okrem samotnej obnovy kultúrnej pamiatky sa sledujú ďalšie ciele, ako je posilnenie zamestnaneckého a edukatívneho potenciálu cieľovej skupiny, zvýšenie zamestnanosti v cestovnom ruchu, zatraktívnenie regiónu a taktiež podpora obnovy remesiel a ‚vymierajúcich‘ zamestnaní ako umelecký kováč, rezbár, kamenár a podobne, ktoré sú potrebné pri obnove kultúrnych pamiatok,“ vyzdvihol Hero.