Marta Kubišová exkluzívne: Neckář ma zachraňoval pred Babišom

Aké máte pocity z ocenenia Umelcova misia?

Úžasné. Teší ma najmä prostredie Trenčianskych Teplíc, kde som si ocenenie prevzala. Hovorila som si, že takto nejako vyzerá raj. Je to u vás naozaj veľmi pekné. Verejnosť a priatelia mi prízvukujú, že som sa vždy správala po svojom – a naozaj je to pravda. Keď sa mi niečo nezdalo, tak som tam jednoducho nešla. Alebo keď mi niekto povedal: „Tak, a teraz dostaneš vyznamenanie od Zemana“ – zaplať pánboh som ho dostala od Václava Havla. Hovorila som si, no čo, tak by som si zlomila všetky nohy, a bola by som v sádre.

Čiže slobodu považujete za dôležitú.

Áno. Hlavne sa nechcem zamotať do niečoho, čo mi je cudzie. To je pre mňa veľmi dôležité. Nedá sa však preveriť úplne všetko. Pamätám si, že po projekcii filmu Magický hlas rebelky ma Václav Neckář odchytil a ťahal ma niekam preč – až neskôr som zistila, že ma takto chránil pred Babišom. Ten už mal vraj ku mne namierené. Nikdy som ale nemala príležitosť sa s ním stretnúť. Potom som zistila, že bol jedným zo sponzorov, ktorí to financovali. Život to ale vždy uhrá tak, že z toho nejakým spôsobom vykĺznem bez toho, aby by som sa ušpinila.

Ako sa vám páči v Trenčianskych Tepliciach?

Jedným slovom raj. Takto si ho predstavujem. Ráno okolo mňa lietali lastovičky, na balkóne som mala ešte zatiahnuté rolety, takže tam bolo úžasne. Je to krásne údolie a navyše tu máte toľko stromov – neviem, či sa zle pozerám, ale pripadá mi, že v Prahe je tých stromov hrozne málo, a to aj napriek tomu, že mám za domom prímestský lesík. Sú to len také „vysušeniny“, kam si hocikto, kto potrebuje, ide po drevo. Každá zelená plocha kvôli developerom jednoducho zmizne. Teraz kúsok od nás postavili tri vily. Keď ich dcéra dnes ráno videla, povedala mi: „Mami, to je hrôza.“ Tak sa nám pri dome vyliahlo strašidlo. Čo sa s tým dá robiť. Museli prestavať aj miestnu škôlku. Najskôr sa hovorilo, že to bude dom seniorov, ale teraz sa tam zrejme kvôli nadbytku detí budú dostavovať dve triedy. Preto sme teraz v podstate obklopení staveniskom. Predtým tam bol taký pokoj, vždy som hovorila, že „tu skapal pes a líšky tu dávajú dobrú noc“. Teraz tam ale máme veselo. Toho hluku a špiny, čo tam je… Vidieť je to aj na našich bielych parapetách – každé ráno si hovorím, „Som prasa, alebo čo?“ keď sa pozriem, aké sú zaprášené.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Marta Kubišová Marta Kubišová a Peter Hledík na Moste slávy.

Mali by proti tomu predstavitelia mesta nejako bojovať? Najmä, ak ide o prostredie, v ktorom sa nachádza veľa zelene.

Zeleň by mali tlačiť do mesta, a nie ju vytláčať preč. Myslím, že to chápe každý mierne premýšľajúci človek, odborníci však nie. Nedávno som sa rozprávala s jedným projektantom a ten mi povedal: „A čo máte, prosím vás, proti ľuďom, ktorí chcú bývať?“ Hovorím mu, „No nemám proti nim nič, bývať môžu, ale malo by to byť v súlade s podmienkami, ktoré teraz sú.“ A nie, že keď vidím zelený trávnik, tak tam rýchlo dám aspoň nejaký stánoček.

Aký máte vzťah k Slovensku?

Mám ho veľmi rada. Nedávno som v televízii pozerala dokument o rozdelení Československa. V tej dobe, okolo roku 1993, som bola už dosť zangažovaná do svojej druhej kariéry, preto som asi nebola veľmi schopná reagovať na toto dianie. Je neuveriteľné, že vôbec dovolili, aby taký úžasný zväzok zanikol. Takých vecí sa jednoducho nemá dotýkať. Čo na to povedať? Je to neúcta. Pre mňa sa ale vôbec nič nezmenilo.

Myslíte si teda, že by nám bolo lepšie, keby sme zostali spolu?

Myslím si, že áno. Nesmeli by sa však stať veci, ktoré sa stali potom.

Čítajte viac Marta Kubišová si v Trenčianskych Tepliciach prevzala ocenenie Umelcova misia

Mottom vašej návštevy festivalu je: „Žiť v súlade so svojím svedomím.“ Čo to pre vás znamená?

Nie je to pre mňa nič nové. Vždy som si počínala tak, ako som to cítila či potrebovala.

Pri príležitosti vašich 80. narodenín sa uskutoční niekoľko koncertov v Česku. Tešíte sa?

Na jar som na tom zdravotne nebola najlepšie, ale napriek tomu som sa zúčastňovala na rôznych akciách, foteniach a podobne. Vravela som si, že sa hádam svojich osemdesiatin ani nedožijem. Ale vyzerá to, že sa ich napokon asi dožijem (smiech). Na koncertoch vystúpi niekoľko mladých hudobníkov, na ktorých sa veľmi teším.

Sledujete súčasnú hudobnú scénu v Česku?

Áno, ale mám v tom hrozný zmätok (smiech). Poznám napríklad kapelu Chinaski, veľmi sa mi páčia Monkey Business či Vojta Dyk. Ten mi pomáhal rozpumpovať publikum na poslednom koncerte.

Počas svojho života ste sa zasadzovali o ľudské práva obyvateľov Číny. Sledujete, ako sa tam vyvíja situácia?

Samozrejme. Občas mi zavolá Jiří Pokorný (z českej asociácie Falun Gong, duchovného hnutia, ktoré obsahuje prvky budhizmu, taoizmu a čchi-kungu, ktoré čínsky režim označuje za zlú sektu a potláča ho, pozn. red.) a oboznámi ma s tým, čo sa tam práve deje. Čína je však ako nedobytný hrad, sú tam úplne zamurovaní. Preto sa im dá len ťažko pomáhať. Situácia v Hongkongu sa vyvíjala celkom sľubne, ale nakoniec všetci končia vo väzení alebo ich niekam „vyexpedujú“ a už o nich nikto viac nepočuje.

Keď sa pozriete na dnešný svet, či už ide o vojnu na Ukrajine, nedodržiavanie ľudských práv alebo klimatickú krízu, kam podľa vás ako ľudstvo smerujeme?

Bez toho, aby sme si to poriadne uvedomovali, to vyzerá, že nám čoskoro odzvoní.

Nevieme sa poučiť z minulosti?

Nie, minulosť akoby nikto nebral do úvahy. Ľudia majú mnohokrát pocit, že sa na dejepise naučili všetko, čo k životu potrebujú, ale nič ďalej neriešia. Svet sa mení veľkou rýchlosťou.

Ste známou milovníčkou zvierat. Aké momentálne chováte?

Teraz mám šesťročnú yorkshirskú teriérku a 15-ročného kocúra.

Čo vám dali zvieratá do života?

Myslím si, že mi toho dali veľa. Vďaka nim človek odsunie tvrdú realitu. Musíte sa o nich starať každý deň, v podstate bez prestávky. Keď je najhoršie, tak vám ten 15-ročný kocúr začne vracať po celom byte. Vy už ste oblečená, že idete von, tak sa rýchlo prezlečiete a idete upratovať.

U nás na Slovensku sa len nedávno zaviedol zákon, ktorý určil, že zviera nie je vec, a tým zlepšil právnu ochranu zvierat. Ako je to v Česku?

Myslím si, že v Česku máme ochranu zvierat celkom dobre zabezpečenú. Pamätám si, ako som bola v Bratislave v čase, keď ste ešte túto právnu ochranu nemali. Vtedy som prostredníctvom tajomníka poslala vášmu prezidentovi Kiskovi list s požiadavkou, aby sa to riešilo. Ten vtedy práve vstúpil do úradu. Našťastie sa situácia po čase vyriešila.