"Saunovanie v pohybe sa oplatilo: cestovala som na ,čítačky‘ v rámci projektu Měsíc autorského čtení, ktorý už 13. rok usporadúvajú ľudia okolo brnianskeho vydavateľstva Větrné Mlýny. Celý júl preháňajú českých a slovenských spisovateľov po mestách Brno, Košice, Ostrava a Vroclav a tento rok každý dostal na cestu spoločnosť z hosťujúceho Slovinska. Pre divákov aj autorov je to výnimočné podujatie. V Košiciach sa koná na dvore Bábkového divadla a čítania sú prestriedané s Festivalom mládežníckych orchestrov a zborov. Mám rada tie náhodné kultúrne výpady, keď si odrazu vypočujem súbor z Novosibirska, na ktorý by som sa len tak nevybrala.
Toto leto píšem posledný úsek doktorandskej práce, takže najviac času trávim v klimatizovanej knižnici. Zo sústredenej práce sa pôjdem vyplávať na bazén. Na uteráku si prečítam Život je krátky Lucie Piussi a pri pive budem posúvať záložku v Slezskom románe Petra Čichoňa. Mám rada jej pohľad na Bratislavu ako letovisko s dávno vyschnutým morom. Možno preto som si z jej zbierky poviedok-spomienok urobila letné čítanie.
Autora druhej knihy som stretla na jar na knižnom festivale v Budapešti. Započúvala som sa do jeho rozprávania o problematickej identite počeštených Nemcov, ktorí odchádzali ako gastarbeitri do Nemecka s nemeckým pasom, no bez znalosti nemčiny. Dvojica hlavných hrdinov sa v svojráznom sliezskom nárečí, pripomínajúcom poľštinu, utvrdzuje v tom, že predsa robiť vedia tak ako Nemci. Pracujú na oprave štadióna postaveného za vojny. Autor v druhej línii knihy rozmýšľa o povahe nacistickej architektúry a práve táto línia písaná v Ich-forme, ako spoveď ríšskeho architekta Krammlera, vyvolala v českých médiách búrlivú diskusiu.
Veľké vlny predchádzajú aj pripravovanej knihe Petry Hůlovej Čechy, země zaslíbená, ktorej rozprávačmi sú ukrajinskí imigranti. Nové pohľady na Novú Európu ma fascinujú. Zdá sa, že tu vzniká viacgeneračný dialóg tiahnuci sa naprieč susediacimi krajinami. V lete sa hranice akoby ešte výraznejšie roztápali. Práve kultúrne akcie robia mnoho pre to, aby sa uskutočnili stretnutia a výmeny.
Ak uhorková sezóna, tak doslovne: susedia na pavlači už povykladali pred dvere poháre s uhorkami, do ktorých sa opiera slnko. Nálev s chrenom, cesnakom a chlebom. Máte radi kvasáky? Nechávam v sebe zatiaľ kvasiť nové texty. Možno na budúce leto už budem čítať z novej knihy. Tak ako s uhorkami, netreba sa ponáhľať."
