Prečo došlo k deštrukcii súsošia?
Súsošie Archanjela Michala bojujúceho s drakom vytvoril v 18. storočí medikováčsky majster Peter Eller. „Meď ako taká je pomerne trvácny materiál, problém v prípade degradácie tohto súsošia bol v podporných konštrukciách,“ hovorí sochár a reštaurátor kovov Stanislav Kožela, ktorý rekonštrukciu sochy realizoval.
Foto: Radoslav Tresa
„Vzhľadom na problematické spojenie kovaného železa s meďou dochádzalo k urýchlenej deštrukcii nosných prvkov, konkrétne aktívnej korózii, ktorá v miestach, kde sa tieto dva materiály dotýkali, vznikla,“ upresňuje Kožela. Kompletne teda skorodovali nosné prvky a zrejme preto došlo k strate ruky s mečom, krídla Archanjela a častí draka.
Čítajte viac Zvedavci si môžu pozrieť pozlátenú sochu Archanjela Michala
Rekonštrukcia súsošia spočívala najmä v doplnení chýbajúcich častí z tepanej medi a v pridaní nových nosných prvkov konštrukcie, ktoré boli vykované z chromniklovej ocele (ľudovo antikoru). Priblížiť sa pôvodnému výrazu a charakteru plastiky pomohli reštaurátorovi dobové fotografie.
Súsošie, ktoré bolo pri skladaní z Michalskej veže minulý rok pokryté stabilnou vyzretou medenkou – ušľachtilou modrozelenou patinou, ktorá vzniká prirodzenou oxidáciou medi, sa na ňu vracia pozlátené. „Sprvoti sme chceli urýchliť vznik zelenomodrej oxidačnej vrstvy na prvkoch plastiky, ktoré boli doplnené rekonštrukčným spôsobom, no pri výskumoch sa zistilo, že pôvodný výraz sochy bol trochu iný – na jej povrchu sa nachádzala vrstva zlata, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o celoplošné pozlátenie,“ upresňuje Patrik Baxa, historik architektúry, ktorý výskum sochy realizoval. Pôsobením poveternostných faktorov na vrchole veže bolo toto zlátenie v priebehu rokov odstránené, no jeho stopy sa našli napríklad na prilbe i štíte sochy Archanjela.
Proces zlátenia súsošia mala možnosť na nádvorí Apponyiho paláca, v priestoroch Múzea mesta Bratislavy, vidieť aj verejnosť. „Celé súsošie Archanjela Michala s drakom bolo pozlátené 23,5 karátovým plátkovým zlatom, ktorého sa spotrebovalo 28 gramov. Trvácnosť takéhoto zlátenia je odhadom niekoľko desaťročí, všetko však závisí od miery mechanického opotrebovávania, ktorému bude socha v exteriéri vystavená,“ hovorí Michal Augustovič, kurátor historických a umeleckohistorických zbierok Múzea mesta Bratislavy, a koordinátor procesu obnovy Michalskej veže.
Čítajte viac Bratislavčania môžu navrhnúť, aký odkaz dať do časovej schránky
Naspäť na Michalskú vežu
K historicky významnej udalosti vyloženia súsošia späť na Michalskú vežu 2. októbra je pozvaná i verejnosť. Múzeum mesta Bratislavy, pod ktorého správu Michalská veža patrí, pripravili spolu s partnerom podujatia, Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom (BKIS), slávnostný sprievod s programom. Sprievod začína o 12. h v Starej radnici.
Súčasťou programu pre verejnosť bude online vysielanie Klarisky Diškurz – múzejný špeciál, ktorý naživo sprostredkuje celú udalosť cez Facebook BKIS, MMB a Bratislava – hlavné mesto a YouTube BKIS. O tajomstvách a dôležitosti Michalskej veže a brány v histórii mesta porozprávajú sprievodcovia BKIS v rámci cyklu komentovaných vychádzok Rande s mestom špeciál. Vychádzky sú bezplatné, kapacita je však obmedzená, preto je potrebné sa zaregistrovať na www.bkis.sk/randesmestom.
