Na mýlenie si podtatranských luhov a hájov so Slovinskom som si už zvykol, ale aby si niekto pomýlil Bratislavu s Baku („Nie je to tam, kde bola Eurovízia?“), to už chce zoceleného chlapa. Rozhodol som sa, že to nenechám tak a impériu, keďže šlo hlavne o občanov Veľkej Británie, vrátim „úder“.
Na príležitosť nebolo treba dlho čakať. Po mnohých pokusoch vyviesť postaršieho Angličana zo slepých uličiek a temných zákutí geografie som to vzdal vtedy, keď sa ma opýtal, či je Slovensko niekde pri Moskve a či naša ľubozvučná slovenčina nie je len odnož ruštiny. Odpovedal som mu, že je to približne rovnako blízko ako Londýn k africkým brehom a ešte som sa ho spýtal, či náhodou angličtina nie je odnožou dánčiny. Na jeho tvári sa zračil dokonalý zmätok a zmohol sa len na niekoľko neartikulovaných onomatopojí.
Španieli, tí sa pre istotu nikdy nikoho nepýtali, odkiaľ je. Pre nich boli všetci v jednej množine – turisti. Určite aj toto je riešenie, avšak pýtam sa sám seba, čo sa s týmto Babylonom dá robiť. Možno by sme, namiesto vyhadzovania miliónov na nezmyselné propagačno-zviditeľňovacie kampane, mohli začať lobovať v Bruseli za zjednotenie výučby zemepisu v krajinách EÚ. Lebo inak – nebudeme uznávať ich maturity. A hotovo!
