Lucia Satinská sa v lete rada schladí v kine

Dcéra Júliusa Satinského Lucia pripravila nedávno na vydanie výber z cestovných denníkov svojho otca, ktoré vyšli pod názvom Expedície a vlani patrili k najpredávanejším knihám na Slovensku. Satinská, ktorá momentálne pôsobí ako doktorandka v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, využíva leto aj na to, aby pripravila na vydanie ďalšiu otcovu knihu.

12.08.2012 09:00
Lucia Satinská Foto:
Lucia Satinská
debata

"Leto je pre mňa obdobím, keď si môžem dobehnúť a nadbehnúť pracovné veci, preto aj teraz pracujem na niekoľkých projektoch od výskumu pre svoje doktorandské štúdium po prípravu novej tatovej knihy z pozostalosti.

Keď sa mi už mozog prehrieva, rada si ho schladím v kine a toto leto som veru videla niekoľko mrazivých filmov. Najchladivejším filmom tohto leta je pre mňa určite nórsky „rodinný“ film Happy Happy, ktorý sa jednak celý odohráva, ako to už v nórskych filmoch býva, na zasneženej samote na vidieku, a zároveň sú v ňom odhalené rodinné vzťahy dvoch rodín až na kosť.

Zimomriavky však môže mať človek aj z nových „tínedžerských“ filmov, ktorých sa teraz v kinách objavilo niekoľko, pričom stále rozmýšľam, či sú viac pre tínedžerov alebo pre ich rodičov. Ide najmä o poľský film Miestnosť samovrahov a nemecký Lollipop Monster, ktoré ukazujú, že aj keď si rodičia myslia, že robia pre svoje deti to najlepšie, môže sa to fatálne vymknúť z rúk.

Ale kto by si v kine radšej ušetril žalúdočné kŕče od ťaživých situácií na plátne, tomu odporúčam roztopiť sa pri silných príbehoch tohto leta, ktorými pre mňa boli fínsko-francúzsky film Le Havre, kde postarší pán nezištne pomáha malému utečencovi z Afriky, a francúzsky Nedotknuteľní, ktorý pripomína, že ak niekto príde o možnosť pohybu, neprichádza automaticky o zmysel pre humor a možnosť milovať.

Keď už nevládzem čítať odbornú literatúru, oddychujem toto leto prevažne pri súčasnej slovenskej literatúre, prečítala som si napríklad nový román/báseň Jany Beňovej Preč! Preč! a Kale topanky Víťa Staviarskeho. Preč! Preč! sa dobre číta pomaly počas letných ospalých dní, hoci to nie je nejaká uspávacia kniha, skôr naopak. Kale topanky majú silný príbeh, výborný jazyk a začnú z nich svrbieť nohy, človek sa chce vydať na jarmoky na východné Slovensko, či náhodou nestretne Sabinu, Vranu a Karolka."

© Autorské práva vyhradené

debata chyba