Maľuje sa mi dobre, v prestávkach fajčím alebo čítam. Väčšinou viac kníh naraz, teraz dvoch Davidov Hockneyov, jedna sú rozhovory s Martinom Gayfordom, The bigger masage (Väčšia správa) a druhá The way I see it (Spôsob, akým to vidím). David Hockney je môj obľúbený autor pre spôsob, akým sa vyjadruje – či už maľovaním, alebo písaním vo mne vyvoláva pocit, že ho poznám odjakživa, aj keď som ho naživo videl len raz. Sedel v Tate Modern a kreslil si Josepha Beuysa s Warholovho obrazu. Dobré, nie?
Ďalšia kniha, ktorú čítam, sa volá The secred life of trees (Tajný život stromov) a napísal ju David Tudge. Nie som práve čitateľom vedeckých kníh, milujem stromy, ale toto ani nie je vedecká kniha, len je v nej napísané všetko o stromoch, čo som nikdy nevedel a to ma baví. Odporučil mi ju mimochodom Hockney, ktorý ju spomína vo svojej knihe. Mám rád, keď sa z jednej knihy dozviem o inej.
Martin Gayford napísal aj knihu rozhovorov s výtvarníkom Lucienom Freudom, tú mám pripravenú, samozrejme s ďalšími, už len aby som mohol mať veľa prestávok a nech leto trvá aspoň do decembra. Iné kultúrne zážitky, našťastie, nemám, akurát ma v nedeľu popoludní zobrala moja drahá žena Táňa do kina na nový film Wes Andersona Až vyjde mesiac, to ma veľmi potešilo, nakoniec ako každý jeho film. A mám sľúbeného Woodyho Allena Do Ríma s láskou. Tak, to je na leto zatiaľ všetko – dám si sprchu a idem do ateliéru. Dobré ráno, Bratislava."
