Autor priniesol nadčasovú ideu citlivého zásahu do existujúceho prírodného prostredia, namiesto zaužívaného spôsobu vyobrazenia pamätníka. Víťazný návrh nadväzuje na projekt revitalizácie areálu Ružinovského jazera z programu Živé miesta, čo bola jedna z kľúčových podmienok v súťažnom zadaní. Do súťaže prišlo 40 návrhov.
Pandémia je jednou z najtragickejších udalostí tohto storočia. Len na Slovensku podľahlo respiračnému ochoreniu COVID-19 viac ako 20 000 ľudí. Medzi ďalšími obeťami sú aj ľudia, ktorí kvôli ochromenému zdravotníctvu nedostali včasnú liečbu na inú diagnózu. Aj preto vznikla prirodzená potreba, aby malo Slovensko pietne miesto, kde si môžu pozostalí symbolicky pripomínať svojich blízkych či priateľov, a tiež, aby sme ako spoločnosť nezabudli na toto náročné obdobie.
Foto: Metropolitný inštitút Bratislavy
Aj vlna môže byť pamätník
Český architekt Radek Taláš ponúkol nadčasovú ideu v podobe vĺn na vodnej hladine Ružinovského jazera. Na siedmych mólach, ktoré vzniknú v okolí jazera v rámci plánovanej revitalizácie, navrhol Taláš inštalovať zariadenia, ktoré rozkmitajú hladinu jazera, pričom vlny aktivuje človek tým, že sa postaví na vyznačené miesto na móle. Vlny môžu podľa autorových slov symbolizovať náhlu hrozbu, ale aj liečenie rán.
Foto: Metropolitný inštitút Bratislavy
„Po desaťročiach bez výraznej súťaže na umelecké dielo máme možnosť Slovensku ukázať, že pamätník môže mať podobu vlny a je to v poriadku. Veľké pozitívum víťazného diela je, že prináša priestor pre vlastné interpretácie, vďaka čomu pamätník komunikuje s pozostalými. Napríklad jednotlivé móla sú od seba vzdialené, ale ľudia sa môžu navzájom pozorovať. Vidím v tom paralelu s obdobím, kedy sme sa so svojim blízkym mohli stretnúť len z diaľky, aby sme predišli šíreniu koronavírusu,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ sekcie súťaží na MIB.
Čítajte viac V Bratislave postavia pamätník obetiam covidu
Úvaha o pamäti
Odborná porota v záverečnom komentári na víťaznom návrhu vyzdvihla, že búra zaužívané predstavy o pamätníkoch, ktoré sa vo väčšine prístupov demonštrujú svojou hmotou, stavbou alebo symbolikou, ktorá podlieha času, spoločenským zmenám či zmenám okolia. “Pamätník ako nenápadná a citlivá intervencia do existujúceho prostredia, oprostená od znázorňovacích priamočiarych symbolík, bola porotou preferovaná v takmer všetkých finálových návrhoch aj vzhľadom na špecifickosť danej témy. Návrh je katalyzátorom uvažovania nad pamäťou, pietou a spomínaním, a zároveň potenciuje vznik možných spoločenských podujatí.
Taktiež je veľmi citlivý k zložitému ekosystému vzťahov daného miesta, ktoré spoločne využívajú obyvatelia, pacienti, rybári, vodné vtáctvo, psičkári aj náhodní okoloidúci,“ zhrnuli porotcovia v záverečnom komentári. Umelecké dielo vyberala odborná porota zložená z riaditeľky Východoslovenskej galérie Doroty Kenderovej, riaditeľky Galérie mesta Bratislava Kataríny Trnovskej, výtvarníka Juraja Gábora, architekta Jakuba Kopeca a predsedníčky správnej rady OZ Skutočné obete Lenky Strakovej.
Myšlienka vytvoriť pamätník obetiam COVID-19 pochádza od občianskeho združenia Skutočné obete, ktoré zastupuje pozostalých, pomáha priamym pozostalým a vykonáva v oblasti zmierňovania následkov pandémie mnohé aktivity.
Čítajte viac Príbeh Pamätníka Chatama Sofera približuje výstava. Otvorili ho pred dvadsiatimi rokmi
