„Aspoň sa mi podarilo ísť do Prahy na koncert Lou Reeda, veľmi komorný a príjemný, na Pohode vraj už tak dobre starý pán nedopadol,“ rekapituluje Martin Ciel. A dodáva: "Aha, a ešte som bol na 14. ročníku filmového semináru 4 živly v Banskej Štiavnici. Opäť to stálo za to, neuveriteľné, že u nás môže niečo také fungovať tak dlho a stále zvyšovať svoju kvalitu.
Moje spotené, nudnošedivé „bratislavské leto“ som si chcel ozvláštniť výstavou Prerušené pieseň v SNG, naivne si mysliac, že sa pobavím a zlepším si náladu. Ale kdeže. Výstava je to vynikajúca, ale predstava, že sa budete baviť na trápnosti ideologických interpretácií slovenského výtvarného umenia 50. rokov, je úplne scestná. Celé je to takto pohromade také desivé a smutné, že dostanete akurát depresiu.
Rozhodol som sa teda, že si v druhej polovici leta prečítam druhú (skvelú!) 900-stranovú knihu vynikajúceho Roberta Bolaňu s názvom 2666, ale ani tá mi teda do života nepriniesla veľa veselosti a jasu. A ešte k tomu všetkému dokončujem štúdiu o stratégiách reprezentácie príslušníka ZNB v slovenskom hranom filme v čase normalizácie, čo je, žiaľ, tiež práca, pri ktorej sa veľmi nezasmejete. Dobre by bolo ísť do kina, ale všetky filmy som už videl. Televíziu nemám a v rozhlase sú samé opakovania. To celé sa deje v strašidelne tropických horúčavách, ktoré nenávidím už od detstva. Spôsob trávenia leta 2012 som si veru predstavoval úplne inak."
