O čase: O ústave

O ústave nám po prvý raz rozprávali na vlastivede. Zrejme to učiteľka riadne zdramatizovala, pretože po výklade o „základnom zákone štátu“, na ktorom „spočíva naša republika“, podpisoval sa „na Hrade“ a je „zárukou všetkých našich práv“, som nadobudla dojem, že pôjde minimálne o takú vzácnosť, ako boli cechové listiny v mestskom múzeu či výsady chodského Kozinu. Pergamen s ťažko čitateľným písmom, pečate a veľká zamknutá truhlica, aby nám tie „záruky“ nikto neukradol a neuprel.

02.09.2012 15:00
debata (1)

Doteraz si pamätám ten pocit sklamania, keď som po príchode domov zistila, že je to nevýrazná brožúra a máme ju aj doma na polici. Pri tej príležitosti som dostala ďalšiu čiastkovú lekciu rodinnej občianskej výchovy a o kus som sa priblížila k pochopeniu, že ani s tými zárukami občianskych práv to v normalizačnej realite nie je práve ružové. Aj keď ústava tvrdila opak.

Postupom času som sa dopracovala k ďalším ústavným prekvapeniam. Napríklad, že vláda jednej strany bola do ústavy zakotvená už ľudákmi roku 1939: „§58 Slovenský národ zúčastní sa štátnej moci prostredníctvom HSĽS.“ Alebo že preambula komunistickej ústavy z roku 1948 sa priamo odvolávala na to, že sme – „z východu“ síce, ale predsa – „už pred tisíc rokmi“ prijali „najvyšší výtvor vtedajšej vzdelanosti – kresťanstvo“. Podľa ústavy z roku 1960 sa už žilo v socializme, občania boli „odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte vyšším cieľom“ a každému sa dostávalo odmeny podľa jeho práce.

Ukázalo sa, že ani podpis na inom hrade, roku 1968 v Bratislave, oslavovaný jeho aktérmi ako veľké víťazstvo „slovenského národa“ a doplňujúci ústavu o federalizačné formulky, nič podstatné nemenil. Radovému občanovi tým slobôd nepribudlo, len komunistom pár nových štátnych funkcií, o ktoré sa mohli uchádzať. Ďalšiu zmenu ústavy som už videla v priamom prenose. Po predchádzajúcich skúsenostiach sa zdalo menej podstatné, čo všetko v jej texte nakoniec „bude“ – veď formálne všetky práva boli „zaručené“ aj dovtedy. Signálom zmeny bolo, naopak, škrtnutie niekoľkých riadkov, článku 4 o „vedúcej úlohe“ KSČ. Práve ich absencia umožnila, aby začal platiť ten zvyšok, alebo aspoň aby sa občania svojich práv mohli slobodne domáhať.

Aj súčasná platná ústava SR má zaujímavé črty, pre ktoré sa k nej oplatí vrátiť. Napríklad tú, že podľa ústavy platnej v čase jej prijímania, sa pre delenie štátu bezpodmienečne vyžadovalo referendum. Bola teda založená na nerešpektovaní zákona, no tvárime sa, akoby to bolo normálne a beztrestné. A za tých dvadsať rokov sme si na to tak zvykli, že tu už permanentné porušovanie zákonov nevzrušuje takmer nikoho.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba