"Ústrednými postavami sa stali bobry, ktoré zosadili z trónu rysa. Momentálne je to aktuálna téma, bobor sa v posledných rokoch objavuje v podhorí, a nielen tam, čoraz častejšie. Aj napriek tomu, že sa v tejto súvislosti veľa hovorí o škodách, jeho význam pre prírodu je nepopierateľný.
Nielen preto, lebo zadržiava vodu v krajine, ale takisto vytvára i vhodné podmienky pre vlhkomilné druhy chránených rastlín a živočíchov, ako sú napríklad mloky, žaby, plazy alebo vodné vtáctvo," vysvetľuje zoologička Gabriela Chovancová.
Tvorcovia diorámy podľa nej umne prepojili pozadie, ktorému dominuje panoramatická maľba Vysokých Tatier, s fiktívnou vodnou plochou, takže pohľad na dvojicu bobrov v akcii pôsobí v kombinácii s horami ako kompaktný celok. Autentickosť celému výjavu dodávajú originálne ohlodané kusy dreva, ktoré pochádzajú z prírody.
Čítajte viac Múzeum TANAPu má za sebou pravidelnú údržbu, otvárajú ho po dvoch týždňoch
Bobor je najväčší európsky hlodavec, dorásť môže až do jedného metra a jeho váha dosahuje aj 30 kilogramov.
„V minulosti ho na území Slovenska úplne vyhubili, nielen pre kožušinu a mäso, ale aj pre jeho využitie v ľudovom liečiteľstve. Ľudia ho navyše pokladali za škodnú, pretože ohlodávaním ničil brehové porasty a negatívne ovplyvňoval režim tečúcich vôd,“ upozornila Chovancová.
Opäť sa na našom území objavil až v roku 1985, v súčasnosti obýva dokonca i niektoré tatranské plesá. Je zaradený do zoznamu chránených živočíchov a jeho spoločenská hodnota je 2 000 eur.
Okrem bobrov dostal priestor v obnovenej dioráme aj srnec či volavka oddychujúca na kuse dreva. „Prehliadnuť sa nedajú ani dve vydry, ktoré sledujú dianie v okolí bobrieho hradu,“ doplnila Chovancová.
Preparátor Správy TANAP-u má v pláne rozšíriť bobriu rodinku aj o bobríčatká, ktoré by mali pribudnúť už začiatkom nového roka.
Do Silvestra je múzeum otvorené každý deň od 8.30 do 16. h, po dvojdňovej prestávke budú priestory prístupné pre verejnosť opäť od 2. januára 2023.
