O tom, že pri používaní gest treba byť opatrný, sa nedávno presvedčili nemeckí futbalisti. Keď ich národné mužstvo v novembri minulého roka na majstrovstvách sveta v Katare nastúpilo proti Japonsku, všetci si dlaňou zakryli ústa.
Divákom v Európe aj v mnohých ďalších krajinách bolo jasné, čo to znamená. Nemeckí reprezentanti tak protestovali proti Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA), ktorá kapitánom siedmich tímov zakázala nosiť tzv. one-love pásku. Ňou chceli upozorniť na porušovanie ľudských práv a diskrimináciu homosexuálov v tomto arabskom štáte. S rukami na ústach svetu odkazovali, že ich FIFA prinútila mlčať.
Foto: SITA/AP
„Silné gesto a jasné stanovisko,“ komentoval akciu britský denník The Mirror a podobne to pochopili aj v iných krajinách západného sveta. Nie však v Katare a okolitých moslimských štátoch, kde má toto gesto úplne iný význam.
Tam si ľudia ruku na ústa dávajú vtedy, ak ich mrzí to, čo povedali. Je to symbol toho, že niekedy je lepšie vziať späť to, čo sa vyrieklo, prípadne, že niektoré slová by ani nemali vyjsť z úst. Preto bol protest futbalistov miestnym médiám skôr na smiech – o to viac, že Nemci s Japoncami prekvapivo prehrali.
Pochvala aj nadávka
Zdalo by sa, že aspoň taká základná a jednoduchá vec, ako je vyjadrenie súhlasu, bude platiť na celom svete rovnako. Chcete povedať „áno“ – prikývnete, ak „nie“ – zavrtíte hlavou.
Ako je však známe, v Bulharsku to platí presne naopak – pokývanie hlavou znamená „nie“. Tak to funguje aj v Indii a Pakistane. Nečudo, že občas vznikne chaos, ak sa domáci snažia prispôsobiť cudzincovi a hlavou vrtia na všetky strany.
Čítajte viac Prečo pri hovorení gestikulujeme rukami?
Niektoré národy reagujú zakláňaním hlavy. Aj tu však treba zostať obozretný – keď to urobia v Etiópii, znamená to „áno“, no keď to isté spravia v Turecku, Grécku či v arabských krajinách, tak je ich odpoveď záporná. A keby nejakú ponuku neprijal Japonec, nekrútil by pri tom hlavou, ale mával by si pred tvárou rukou, akoby to bol stierač.
Ľudia, ktorí cestujú do exotických krajín, by si mali dávať pozor aj pri obľúbenom geste s palcom vystretým dohora. Vo väčšine kútov sveta ho síce vnímajú ako „super“ a využívajú ho aj pri stopovaní na cestách, no v niektorých častiach západnej Afriky, Južnej Ameriky a Ázie má hanlivý význam. Berú ho ako urážlivé vulgárne gesto.
Foto: SHUTTERSTOCK
K podobnému nedorozumeniu by mohlo prísť aj pri používaní znaku pre O. K., keď si pri otvorenej dlani spojíte ukazovák s palcom. Potápači si tak ukazujú, že sú v poriadku, iní tým dávajú najavo, že sa im niečo páči alebo chcú voľačo pochváliť.
Keďže však pri spojení tých dvoch prstov vzniká akási „nula“, v niektorých krajinách – napríklad v Belgicku či Tunisku – by podobné gesto považovali za nadávku.
V arabských štátoch by ho zase mohli vyhodnotiť ako vyhrážku a v Japonsku sa používa ako symbol pre peniaze. V podaktorých krajoch južnej Európy, Južnej Ameriky či Stredného východu sa takto zase hanlivo označujú homosexuáli.
Čítajte viac Je náš jazyk necitlivý voči ženám?
Víťazstvo, mier a šťastie
Aj známe gesto pre víťazstvo – vztýčený ukazovák a prostredník, ktoré pripomínajú písmeno V – si možno vyložiť rôzne. Všetko závisí od krajiny a spôsobu, ako ruku zdvihnete.
Symbolom pre víťazstvo (po anglicky victory) sa tento znak stal najmä počas druhej svetovej vojny, keď ho často využíval vtedajší britský premiér Winston Churchill. Vďaka hnutiu hippies a protestom proti vojne vo Vietname sa toto gesto od druhej polovice 60. rokov začalo prezentovať aj ako znamenie mieru. Pre Japoncov a Juhokórejčanov je zase symbolom šťastia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Aby však nieslo pozitívny odkaz, musí byť pri tom dlaň obrátená von. Keby totiž von smeroval chrbát ruky, mohli by ho vo Veľkej Británii, Írsku, Austrálii, na Novom Zélande, Malte či v Južnej Afrike pokladať za urážlivé vulgárne gesto. Podobne, ako keby im niekto ukázal vztýčený prostredník. Niekedy sa používa aj ako znamenie pohŕdania, výsmechu alebo odporu proti autorite.
Čítajte viac Čo prezradili gestá prezidentských kandidátov
Jednoznačné nie je ani gesto, pri ktorom si človek za chrbtom skríži na ruke ukazovák s prostredníkom. U nás, podobne ako vo Švédsku, Švajčiarsku či v Španielsku, to symbolizuje úmyselnú lož. Deti si tak hľadajú ospravedlnenie za to, že klamali rodičom. Zato v Brazílii a Kanade majú takto prekrížené prsty celkom iný význam – človek tým tajne želá šťastie tomu, s kým sa rozpráva.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kto si chytá nos
Sú gestá, ktoré rady používajú už deti. Napríklad také klopkanie si prstom na čelo či na spánky. „Šibe ti?“ znamená väčšinou. V USA či v Peru však podobný posunok berú ako pochvalu. Osobe, ktorej to ukazujú, tým dávajú vedieť, že jej to myslí…
Rozdiely vidno aj vo viacerých ďalších posunkoch. Ak chcú napríklad Európania niekoho privolať, kývajú ukazovákom, ale v ázijských krajinách sa to pokladá za urážlivé gesto. A keď Európan hovorí o sebe, dotkne sa prstom alebo celou rukou hrudníka, zatiaľ čo Japonec si prstom siahne na nos.
A čo si máte myslieť, ak vám v Brazílii ktosi otrčí päsť? Nie, nehrozí vám bitkou, len chce povedať, že ste lakomec.
Foto: SHUTTERSTOCK
Viac významov má i gesto, pri ktorom vystriete iba malíček s palcom a zvyšné prsty zostanú zovreté. V našich končinách je to znamenie, že niekomu zatelefonujete, v Amerike to však znamená aj zostať „cool“, teda uvoľnený.
Gesto údajne pochádza od havajského surfistu, ktorý prišiel o tri prsty, a nič si z toho nerobil. V Taliansku ten posunok zase chápu vo význame „Poďme na pohárik!“
Je vôbec gesto, ktoré si všade vysvetľujú rovnako? Také, čo vás nikde nedostane do problémov? Zrejme áno. Ak oboma rukami vytvoríte srdce – symbol lásky, mali by vám porozumieť ľudia na celom svete.
Foto: SHUTTERSTOCK
