"Idem z ateliéru domov. V električke predo mnou sedia dvaja nádherní mladí ľudia. Ona ryšaňa, on holohlavý, obidvaja potetovaní odhora až dole – ako sa patrí na túto dobu. Obaja majú v ušiach zastrčené koncovky prehrávačov. Celý čas im držím palce, aby sa na seba aspoň pozreli, aby sa dotkli o seba aspoň končekmi prstov. Ale nič. Potom vystúpia z električky a každý ide svojou trasou. Veď toto musím nakresliť! Mne je smiešne, že láska funguje už oveľa menej ako playstation.
Dali ste mi zákernú otázku, ako zariadiť, aby ľudia menej lamentovali a viac sa smiali. Kto by sa toho mal ujať? Už sa tohto ujali naši odborníci na právo, pólo, golf a jachting. Tešme sa spolu, určite to vyjde! A keď nie, tak nie. Za posledných 23 rokov budovania raného kapitalizmu je smiechu naozaj o trošku menej ako za 40 rokov budovania socializmu. Ale už to znova začína fungovať. Poznáte tento? „Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že v rámci úsporných opatrení môžeme my dôchodcovia od prvého septembra chodiť na križovatkách na červenú. Od prvého januára, podľa toho istého zákona, tak budeme musieť chodiť!“
Či je dnes humor drsnejší? Oproti minulému storočiu v istom smere zhrubol, ale povedal by som, že humor nie je drsnejší, len je hlúpejší. Pozrite si večerný program televízie. V kedysi najsledovanejšom čase na všetkých programoch významných televízií sa napríklad vysiela „Carlotta je stále v kóme, Snehulienka to má v paži, Ďuri si vo svojich 28 rokoch odpykáva už tretí trest za krádež, tínedžerka v kabínke butiku skúša drahé šaty, dôjde k explózii a dievča zahynie…“
Alebo – kreslený humor v printových médiách sa zúžil na politický. Už nejestvuje poetický humor, čierny humor ani kreslená zábava ako taká. Svet sa viac škerí, ako smeje. Na Slovensku sme na tom aj tak predsa len o čosi lepšie. Najnovšia správa: Odborná komisia Slovenskej akadémie vied ide na Horehronie za človekom, ktorý „vie prechádzať časom“. Nájdu ho v miestnej krčme. „Vy viete prechádzať časom, môžete nám to ukázať?“ pýta sa komisia. „Áno, kúpte mi fľašu borovičky!“ Človek vypije fľašu a povie: „Ešte jednu!“ Aj tú vypije: „No, a tak som už zasa tam, kde včera!“
Ivan Popovič
Karikaturista, výtvarník, filmár a spisovateľ (www.mystudio.sk) nakrútil v rokoch 1974/1975 televízne večerníčky Hlavičkove rozprávky. Možno si ešte pamätáte na vílu Slabejku a vílu Lomničku z tých rozprávok! Momentálne so synom Dávidom pracuje na animovanom seriáli o vynálezoch Mať tak o koliesko viac! Seriál už získal niekoľko cien na televíznych festivaloch doma aj vo svete. Vydal aj knižku 100+1 deň Ivana Popoviča, z fejtónov, ktoré uverejňoval v Pravde.
