Ten oheň nás spojil: Všetci sme Štiavničania

Prekvapilo ma a potešilo, priam ma hrialo pri srdci (hoci hrialo nie je práve veľmi vhodné slovo), ako sa ľudia zmobilizovali, keď vypukol požiar v Banskej Štiavnici. Prejavili zdesenie i účasť, ochotu pomôcť, súdržnosť. Ako keby sme naozaj boli všetci Štiavničania a v tom zvláštnom meste aspoň občas pobývali. Viacerí ľudia mi aj telefonovali a pýtali sa, čo na to hovorím, však sme kedysi do Štiavnice ako redaktori Nového slova často chodili a veľa sme o nej písali.

22.03.2023 08:00
Banská Štiavnica Foto:
Trojičné námestie v Banskej Štiavnici je srdcom mesta. Historická snímka.
debata (1)
Banská Štiavnica, centrum, po požiari Čítajte viac Požiar v Štiavnici zmobilizoval pomoc z celého sveta. Ako vyzerá zoznam škôd a čo sa podarilo zachrániť?

Vtedy ju tiež bolo treba ratovať, aby neľahla v ruinách. Už bola síce pamiatkovo chránená, ale režim bol nemotorný, peňazí málo a dôraz sa kládol na iné projekty, na novú výstavbu. Rozhodli sme sa teda nad Štiavnicou bdieť, aby neupadala a bola na očiach, hoci je inak dobre skrytá v kopcoch a lesoch. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch som bola v Štiavnici ako doma a dodnes mám k tomuto mestu zvláštny vzťah. Iste nie som sama, súdiac podľa paniky z požiaru na celom Slovensku a aj inde.

Banka lásky, izba Maríny, Banská Štiavnica Čítajte viac Marínin dom zničil oheň, jej obrazu sa zázračne nedotkol. Obnova Štiavnice môže trvať roky

Posledná pôvodná strecha

Strašný plameň, ktorý šľahal zo šindľových striech na Trojičnom námestí, hodil teda iskru aj do mojich spomienok a vyvolal otázku, prečo máme všetci tak radi Štiavnicu. Odpoveď je jednoduchá – lebo je krásna, má bohatú históriu, je tajomná, noblesná a plodí umenie.

Video

Aj moju priateľku, výtvarníčku Naďu Rappensbergerovú Jankovičovú vydesil požiar v Banskej Štiavnici. Vedela som, že toto mestečko je jej veľkou inšpiráciou a miestom, kde vyrastala, tak som jej zavolala. Naďa chodila v päťdesiatych rokoch na miestne gymnázium, z ktorého odišla študovať na VŠVU do Bratislavy. V Bratislave žije, ale v jej tvorbe sa Banská Štiavnica stále ozýva, či už priamo, alebo pocitovou skúsenosťou. Grafičkin otec v čase jej gymnaziálnych rokov bol v Štiavnici lekárom a ordináciu mal na Trojičnom námestí, v tzv. Limpacherovskom dome, to je ten s tympanónom, ktorý stojí oproti Banskému múzeu.

Výtvarníčka Naďa Rappensbergerová sa nechala...
Ďalšia z grafík Nade Rappensbergerovej...
+1V grafikách Nade Rappensbergerovej sa ako voľná...

„Chodievala som skoro spať,“ hovorí Naďa Rappensbergerová Jankovičová. „Posteľ som mala pod oknom a každý večer som sa pozerala práve na túto budovu. Požiar strechy dôverne známeho domu mi úplne vyrazil dych! Verím však, že sa všetko napraví, keďže sa ľudia spájajú, aby pomohli.“ Výtvarníčka ďalej spomína, že na Limpacherovskom dome bola vtedy veľmi stará strecha. „Bol to posledný dom v Štiavnici s pôvodnou strechou, ktorú vymenili, lebo sa práve veľmi obávali požiaru. Často som o tom počula hovoriť.“

B.Štiavnica požiar ZUŠ MŽP  SVP Čítajte viac B. Štiavnica dostala prvú pomoc po požiari, envirorezort venuje pre ZUŠ bývalú budovu vodohospodárov

Nie každý človek má šťastie žiť na mieste, ako je Štiavnica, ale také miesta pôsobia magicky aj na tých, čo tam nikdy neboli. Našu kultúrnu úroveň neurčujú sídliská, hoci sú užitočné, ale to, čo máme doma výnimočné a čo si vieme ceniť. Aj Banskú Štiavnicu si nosíme v sebe, formuje nás po duchovnej stránke, určuje náš vkus a dvíha nám sebavedomie. Máme ju v génoch. Na výnimočnosti Štiavnice sa zhodneme všetci.

Ako novinári zachraňovali Štiavnicu. Už dávno

Pozrite si fotografie členov redakcie vtedajšieho Nového slova, ktorí svojimi článkami o Banskej Štiavnici pomáhali zachraňovať jej poklady.

Fotogaléria
Banská Štiavnica, september 1981. Na snímke...
Banská Štiavnica, september 1981, Kollárova...
+2Vtedajšia redaktorka Nového slova, dnes...

S Esterkou v Štiavnici

Mne Banskú Štiavnicu objavila etnologička a fotografka Ester Plicková, ktorá ju neopakovateľne nafotila a fotografie vyšli knižne. Mala na túto prácu dobrú prípravu, jej strýkom bol Karol Plicka, ktorý tiež Štiavnicu miloval. Bolo veľké šťastie pre našu kultúru, že sa vtedy objavil taký vnímavý a kultivovaný človek, aby zaznamenal, čo sa už chystalo odísť – staré tance, piesne, scenérie, architektúru. A šťastie bolo aj to, že mal šikovnú neter Ester, ktorá po ňom prebrala štafetu.

Video

Mala som šťastie, že som sa k nim primotkala. A tak sme s Esterkou utvorili dvojicu a pre redakciu Nového slova sme robili reportáže a rozhovory z Banskej Štiavnice a okolia. Tak sme spustili projekt pravidelného dohľadu nad Banskou Štiavnicou. Esterka, už vtedy znalá života, vedela, že hoci sa starostlivosť o pamiatky proklamovala, nemuselo sa všetko aj naplniť. Úrady sú úrady, ale my sme na to išli cez skutočný každodenný život. Ona poznala v Štiavnici mnohých ľudí (ju skoro každý), o všetkom vedela, všetky problémy jej kamaráti hlásili a už sme to aj zverejňovali.

Mestská pamiatková rezervácia Banská Štiavnica... Foto: archív TASR
Banská Štiavnica Mestská pamiatková rezervácia Banská Štiavnica na historickej snímke.

Spočiatku sme to robili iba na kultúrnom poli, ale postupne sa zapojila celá redakcia a potreby Štiavnice sa mapovali po každej stránke. Esterka Plicková bola taká krstná mama celej kampane, poznala funkcionárov, umelcov, ale aj baníkov. U všetkých mala rešpekt, Plickovci boli autoritou, dvere sa nám otvárali. Aj vtedy ľudia vedeli, čo sa patrí a mnohým záležalo na tom, aby sa Štiavnica zachovala, aby sa jej neublížilo, aby niekomu nenapadlo niečo zrúcať alebo nekvalitne opravovať, aby sa premyslene budovali zbierky a archívy.

Redakcia mávala v Banskej Štiavnici aj porady, dokonca spolu s predstaviteľmi mesta. Raz som tam dokonca dostala diplom za zásluhy o Banskú Štiavnicu, čo však aj iní kolegovia. Iba ja som si tam ale asi kúpila u mäsiara veľmi dobré mäso na segedínsky guláš, čo som doniesla domov zo služobnej cesty. Vyberali mi ho a to bolo asi tiež také poďakovanie za iniciatívu Dlaň na mestečku (neskôr Záchrana pokladu), ako sme projekt pozornosti Štiavnici pomenovali.

kalvária, banská štiavnica, Čítajte viac Kalvária nad Štiavnicou je už na zozname národných kultúrnych pamiatok, mesto ju chce obnoviť

Mesto baníkov aj umelcov

Skrátka, Banská Štiavnica, to sú pre mňa aj emócie a chute, mám ju v nohách, mám ju napozeranú a žije vo mne cez množstvo ľudí, čo som tam spoznala alebo sa i k nej viažu. Už cesta autom po strmých serpentínach lesom, za horšieho počasia dramatická, ale vždy krásna, je ako cesta do iného sveta. A to je tá Štiavnica. Vyžaduje aj kondíciu, žiadne rovné bulváre, ale stúpanie do kopca. Malé obchodíky, hotel, školy, zámky, galérie… Samý kameň, nič rovnaké. Ľudia hrdí, ozajstní mešťania. Všetko rozprávkové! Niet sa čo čudovať, že v Štiavnici tvorili toľkí umelci!

Trojičná námestie v Banskej Štiavnici so známym... Foto: archív TASR
Banská Štiavnica Trojičná námestie v Banskej Štiavnici so známym morovým stĺpom.

V tom čase tam žil najslávnejší štiavnický maliar, ktorý maľoval bujne a bujaro. On sám bol vzdorovitý a kritický, ani nechcel dávať rozhovory, ale nás prijal. Rada rozprávam, ako na mňa kukol a opýtal sa, čo si tak maľujem oči. A ja že – to sa ma pýta maliar? Na tom sme sa zasmiali, ale v rozhovore bol Jozef Kollár kritický k pomerom. Raz som zasa bola u kamarátky, ktorá mala chalupu v starej baníckej štvrti na kopci. Bola to vlastne radová zástavba pekných skromných, ale krásnych baníckych chalúp so spoločným priedomím. Mal tam chalupu aj kunsthistorik Bohumír Bachratý, ktorý robil v Štiavnici výtvarné sympóziá. Skamarátila som sa v Štiavnici aj so spisovateľkou Rút Lichnerovou, ktorá pracovala aj v mnohých kultúrnych inštitúciách Štiavnice a mesto je aj v jej prózach.

Ester Plicková ma zoznámila s množstvom ľudí, aj s baníkom, ktorý robil bane vo fľaši (teraz sa to volá fľaša trpezlivosti), spoznala som s ňou aj dielo insitného maliara Jozefa Lackoviča, sympatickú mamu poetky Dany Podrackej, ktorá je tiež odtiaľ. A stále so Štiavnicou nejako žijem, či už cez články o Festivale peknej hudby, ktorý organizuje violončelista Eugen Prochác, cez pozvánky z miestnych galérií, cez filmy, ktoré pripomínajú tunajší kraj (Piargy), alebo cez knihy.

Ester Plicková Čítajte viac Ester Plicková: Niektoré motívy mojich záberov už celkom zmizli zo sveta

Nedávno ma upútala skvelá publikácia Anny Gruskovej Tichý pobyt na ulici Gwerkovej Göllnerovej, ktorá je aj o Edmundovi Gwerkovi a kde som sa dočítala, že v Štiavnici študovali aj herci Július Pántik a Gustáv Valach. Zo Štiavnice je aj spisovateľ Anton Hykisch, ktorý ju tiež zvečnil vo svojom diele. V mestečku sa konajú sympóziá, konferencie, napríklad aj o konceptuálnom umelcovi hudobníkovi Milanovi Adamčiakovi, ktorý síce žil v Bratislave, ale bol taký originálny, strmý a prekvapujúci ako tá Štiavnica a tak dobre, že tam si ho pripomínajú.

A samozrejme, k Štiavnici patria aj krásne sestry Vášáryové a ich rodičia. Skrátka je veľa ľudí, čo načerpali energiu z tohto mesta a aj mu ju dali. A sú to aj mladí ľudia, nielen tá staršia generácia, ktorú spomínam. Potešilo ma, keď som čítala, že aj speváčke Zdenke Prednej, ktorá chodila do ZUŠ-ky, čo horela, zovrelo srdce a chce obnovu podporiť aj koncertom.

Musel nás varovne ošľahnúť oheň, ktorý žerie strechy, aby nám pripomenul, že nie sme márni, že vieme robiť aj užitočné veci a spájať sa kvôli ich zmyslu a kráse. Tak teda, ako hovoria baníci, Zdar boh! Poďme na to aspoň v Štiavnici! Iste to nebude tak, ako povzdychla bývalá kolegyňa Oľga Gáfriková, ktorá tiež chodila do Štiavnice: To zasa všetko odznova?!

Anton Hykisch Čítajte viac Anton Hykisch: Škoda, že nás spájajú len živelné pohromy. Štiavnica je svetový unikát

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #banská štiavnica #požiar v Banskej Štiavnici