Koníky modré, červené aj len naprírodno namorené, malé, veľké, s kolieskami aj bez, ale vždy s ornamentmi z Kyjatíc. A nielen koníky, ale aj kohút, ježko, zajace či pávy s pyšne roztvoreným chvostom. Zo stropu visia rybky rôznych farieb aj detská hojdačka, na stole barančeky, misky aj detské jojo, na zemi tróni séria stolčekov klasickej aj priam dizajnovej konštrukcie.
Na výstave Kyjatické inšpirácie sa stretli muzeálne exponáty s výrobkami neskorších majstrov aj s dielami študentov umeleckých škôl. Ako vidno, inšpirujú aj najmladšiu generáciu. Všetko sa však začalo výrobou nábytku.
Kvôli hračkám nechal prácu
Obyvatelia Kyjatíc už na počiatku 19. storočia vyrábali z bukového dreva predovšetkým nábytok a hračka bola len doplnkovým sortimentom. Nakoniec však svojou slávou predbehla aj vychýrené kyjatické nábytky. So zánikom monarchie totiž drevovýroba upadala, až v obci celkom zanikla. Hračky zostali.
Prežili len vďaka nadšencom, ktorí si vážili históriu a ľudovú kultúru a stali sa symbolom regiónu aj majstrovstva rezbárov. Na výstave nájdeme pôvodný kyjatický nábytok v zmenšenej, hračkárskej verzii, ale ktovie, možno sa raz vráti aj ten v modernejšom dizajne.
Ladislav Hedvigi, v súčasnosti najaktívnejší výrobca kyjatických hračiek, tejto vášni natoľko prepadol, že po desiatich rokoch, odkedy si s hračkami začal, opustil svoje zamestnanie a začal sa im venovať naplno. V obci s občianskym združením nazvaným, ako inak – Kyjatické hračky – opravuje dvestoročnú školu, ktorá bude slúžiť na výrobu aj propagáciu.
„Začal som sa kyjatickým hračkám venovať preto, aby sa zachovala stará výroba a história. Tu na výstave vidíte, ako sa tradícia kyjatických hračiek prepája s dizajnovo novými hračkami a z toho mám radosť. Ja som sa naučil remeslo, ale mladí majú nápady, a bez nápadov nevznikne nič,“ hovorí majster Hedvigi.
On sám sa venuje najmä replikám starých hračiek, aby ostali zachované vo svojej pôvodnej podobe. „Vyrobil som ich asi sto, aby sa dali vystavovať a ukázať ľuďom, ako sa vyvíjali v čase, menili svoj dizajn aj konštrukciu,“ hovorí. Výroba drevených hračiek je náročná na čas aj na peniaze, ale pre deti sú drevené koníky stále v kurze.
Majster Hedvigi sa naučil remeslu sám, aj náradie si musel vyrobiť, lebo staré už bolo nepoužiteľné, odkukával a skúšal, až kým sa nezačalo dariť. Ako vraví, všetko sa dá zvládnuť, ak to človek chce.
Čítajte viac Do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pribudli i kyjatické hračky
Bez klinca a bez lepidla
Kyjatické hračky sa vyrábajú z ťažkého bukového dreva hlbokým rezom, bez použitia lepidla či klincov, jednotlivé časti držia lícované kolíkové spoje. Drevo sa namorilo prírodným moridlom, čo mohla byť dubová kôra, trnky či slivky.
Hračka sa potom vyzdobila z oboch strán za pomoci upraveného kružidla (jedno historické možno vidieť aj na výstave). Rytý ornament sa používal aj v okolitých krajinách, ale nie na hračky – a práve výzdoba kyjatické hračky preslávila.
„Najpoužívanejší prvok pri zdobení bola slnečná ružica v rôznych variáciách, ako ochranný prvok zo starých kultúr,“ vysvetľuje Ladislav Hedvigi. Na hračky výrobcovia okopírovali ornamenty, aké používali už predtým pri výrobe nábytku.
Čítajte viac V Bratislave budú Dni majstrov ÚĽUV, hlavnou témou festivalu je drevo
Ornamenty boli lineárne. Najčastejšie motívy hračiek boli koníky, kohútiky, rôzne zvieratká (prasiatko, zajac, ježko), zmenšeniny nábytku a pracovného náradia (stolička, stolík, fúrik, kolíska, postieľka), kazety rôznych veľkostí, poličky.
Už v roku 1810 sa objavila písomná zmienka o výrobe drevených obilníc (súsekov) a nábytku v Kyjaticiach. Veľké bukové truhlice na obilie aj na šaty pre nevestu tiež držali pokope vďaka kolíkovým spojom, vždy sa poskladali až na mieste. Mnohí súčasníci sa potom čudujú, ako sa dostala truhlica na povalu, keď je väčšia ako vchod…
Vzkriesenie a pávy zo sympózia
„Výstava je inšpirovaná minuloročným sympóziom, ktoré hostilo občianske združenie Kyjatické hračky, ktoré prevádzkuje Ladislav Hedvigi, jeden z najaktívnejších výrobcov týchto hračiek v súčasnosti. Počas tohto sympózia dizajnéri vytvorili nové návrhy kyjatickej hračky, po sto rokoch od znovuoživenia ich výroby,“ hovorí Tomáš Mikolaj, kurátor výstavy.
V 20. rokoch 20. storočia po rozpade Rakúsko-Uhorska totiž vývoz lokálnych výrobkov skomplikovali hranice a vývoz bol nerentabilný. Hračky vzkriesil výtvarník Bohumil Šippich, tajomník Štátneho ústavu na zveľaďovanie živností v Martine, keď pre obyvateľov Kyjatíc organizoval kurzy výroby kyjatickej hračky. Sám tiež navrhol jej nové, konštrukčne zjednodušené a farebne výraznejšie predlohy.
Čítajte viac Kyjatický archeopark nie je jediným lákadlom turistov
Po výtvarníkovej smrti sa však rozmach výroby opäť zastavil, až kým fenomén kyjatickej hračky nevytiahol na svetlo profesionálny reštaurátor z Bojnického zámku Anton Oboňa v roku 1969. Neskôr sa kyjatickej hračky chytili viacerí majstri a ÚĽUV.
„Historické hračky na výstave pochádzajú zo Slovenského národného múzea z Martina, z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote aj z Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave,“ hovorí kurátor Mikolaj.
Pyšné pávy a ďalšie výrobky prišli zo spomínaného sympózia a jednu miestnosť oživili svojimi výrobkami študenti ŠUP v Bratislave a v Ružomberku. Čakala na nich domáca úloha vyrobiť zo starého a tradičného motívu niečo nové a moderné a ako uvidíte na výstave, podarilo sa.
„Bolo to ťažké najmä časovo a aj zápästia ma pritom boleli,“ priznáva Ema Bartanusová zo Školy umeleckého priemyslu v Ružomberku, ktorá vyrobila obojstranne trinásť rybiek s kyjatickým motívom. Mohli by hrdo zdobiť vianočný stromček. Technika zdobenia kyjatických hračiek sa Eme páči, ale je náročná, asi by radšej použila rydlo.
Čítajte viac České retro hračky očarili najmä Japoncov
Barančeky, ktoré by pasovali na veľkonočný stôl, vyrobila Emina spolužiačka Lea Veselovská. „Pre mňa technika nebola až taká náročná, ale aj mňa zápästie bolelo. Nepoužila som všetky klasické motívy, ktoré sú na väčšine kyjatických hračiek v tvare zvieraťa, no musela som si tvar zvieratka zjednodušiť a vymyslieť niečo nové,“ hovorí.
Lea vraj kyjatické hračky vyrábať nebude, ale vie si predstaviť použiť ich motív inde, napríklad na interiérových doplnkoch. Na výstave nájdeme aj dizajnový vešiak či stolček inšpirovaný kyjatickými hračkami, no s modernou konštrukciou, ktorý by bol v izbe krásnym solitérom.
Michala Laurinca z bratislavskej Školy umeleckého priemyslu lákalo vyrobiť misu, ale napokon sa rozhodol pre svietnik. Na výstave uvidel misy od kolegov z Ružomberka, no neboli morené, ako pôvodne chcel on. „Všetko sa mi tu páči, aj tie práce z Ružomberka a pávy sú tiež pekné. Keď je pri sebe staré aj nové, dá sa vidieť, kam sa to môže posúvať,“ hovorí.
Zdá sa, že príbeh kyjatickej hračky šťastne pokračuje, lebo nachádza spojenie tradície s novým dizajnom. Starým ornamentom vdýchnuť nový život je radosť. Radosť z krásy a nových nápadov.
