Ctiteľov mala v umeleckom svete, poznala ju Marína Kráľovičová, Emília Vášáryová, jej rodáčka z Rače Eva Krížiková. Michal Dočolomanský, ale aj športovci, vedci, či lekári (napríklad Eva Siracká). Svoje umenie aranžovania kvetín uplatnila aj na pohreboch významných štátnikov, napríklad Alexandra Dubčeka alebo Josipa Broza Tita v Belehrade.
Marta Prokešová bola totiž známa aj v zahraničí, reprezentovala Slovensko na medzinárodných výstavách, kde získala množstvo ocenení. Napríklad v roku 1976 si priniesla z medzinárodnej výstavy kvetov v nemeckom Hamburgu prvú cenu za aranžovanie, úspechy pribúdali, a tak ju v roku 2013 priviedli do floristickej siene slávy. Od Bratislavčanov dostala však aj sošku „starého Bratislavčana“ Schöne Náciho (2011) a s ňou ocenenie Najmilšia Bratislavčanka.
Foto: archív Marty Prokešovej
Dejiny cez kvetiny
Marta Prokešová, rodáčka z Rače, bola v Bratislave naozaj veľmi obľúbená a vážená. Dlho pracovala v kvetinárstve na Kamennom námestí v Bratislave, ku krásnym aranžmánom pridávala úsmev, žiarivý pohľad a vtipné slovo. Postupom času sa stala spoločenskou autoritou, často vystupovala v médiách, bola v porotách, v kultúrnych programoch a neraz spolupracovala aj s Pravdou. Najmä v staršom veku, keď sa dostala do kategórie pamätníkov, poskytovala spomienky a očité svedectvá. Pamätala toho veľa – cez kvety sa totiž dostala do blízkosti rôznych významných ľudí a dejinných udalostí. Jej kytice boli na premiérach, ale aj na jubilejných oslavách, pri víťazstvách aj pri tragédiách.
Kvety niesla napríklad ku katafalku Viery Husákovej, ktorá tragicky zahynula. Jej kvetinové dekorácie zdobili rôzne výnimočné priestory banketov, koncertov, omší a recepcií. A tam sa vždy aj niečo zaujímavého udialo, čo si bystrá pani Marta dobre pamätala. O svojom živote a pozorovaniach veľmi zaujímavo porozprávala napríklad aj v cykle Neznáma história v Pravde (vyšlo 9. marca 2013).
Nebezpečná stuha
Jej prvé kytice vznikali už v roku 1943, a to v kvetinovom stánku Gustáva Flohra na Kamennom námestí, kde bolo vtedy trhovisko a kde neskôr postavili Prior. Vždy bola aj šikovnou obchodníčkou, predavačkou a zišlo sa jej aj to (pri inventúrach), že výborne ovládala matematiku. Spočiatku bola najmä krásnou, talentovanou a zhovorčivou kvetinárkou z Rače, postupom času sa však stala priekopníčkou v novom odbore tvorby objektov z kvetov. Keď začínala, nebol veľký výber kvetov, väčšinou sa používali karafiáty, kaly, ruže, asparágus. Ona vedela už z toho mála vyčariť vkusné a nápadité kompozície.
A keď sa trh s kvetmi rozšíril, mohla ukázať, čo vie a mohla aj učiť mladú generáciu. Medzi kvetmi vôbec nestarla, dlho pracovala v kvetinárstve a ani v dôchodku nezaháľala. Mala stále rozrobené projekty s kvetmi, bola v porotách, poskytovala rozhovory. Deväťdesiatka je však neúprosná a aj večne svieža pani Marta začala pred pár rokmi strácať sily. Našťastie, obklopená veľkou rodinou a mnohými priateľmi, nebola nikdy osamelá, stále sa zaujímala o dianie – v jej izbe bol televízor zapnutý od rána do večera až do posledného dňa.
Čítajte viac Gottwalda pochovávali podľa sovietskeho vzoru
A ešte pred pár týždňami poskytla vyjadrenie našej redakcii. Vo víkendovej Pravde vystúpila koncom marca v článku Veniec od „štátnej bandy“ na pohreb prezidenta, kde spomínala na úmrtie Klementa Gottwalda: „Naše kvetinárstvo dostalo objednávku na vence od slovenských predstaviteľov a inštitúcií, ktoré sa mali poslať do Prahy na pohreb prvého robotníckeho prezidenta. Celú noc sme vence viazali v rozdeľovni, ktorú sme mali na Vysokej ulici. A ráno sme ich vyčerpané viezli nákladiakom na železničné nádražie, kde ich nakladali do vozňa. Už sa nachádzali vo vozni, keď sa pán Dostál, manžel vedúcej našej predajne, rozhodol ich ešte raz a naposledy skontrolovať. A tu na to prišiel – na červenej stuhe venca od štátnej banky bolo zlatými písmenami napísané „Od štátnej bandy“ (malo byť „Od štátnej banky“)… Pán Dostál sčervenel a potom zbledol, chytil tú stuhu, roztrhal ju a prikázal urobiť rýchlo novú. Za niečo také by nás asi všetkých pozatvárali. Stuhy písal istý pán Horváth, a určite to neurobil náročky, ale vysvetľujte niečo také v tých hrozných časoch!"
Ako sme už konštatovali – kvety sú pri všetkom, a tak aj o tomto pohrebe vedela Marta Prokešová všeličo zo zákulisia. A vedela udalosti aj hodnotiť a dávať do súvislostí. Aj to sa naučila v ríši rastlín: Každá záhradka, ale aj každá džungľa má svoj systém a svoju krásu, len ju treba objaviť a tvorivo podchytiť. Posledná rozlúčka s Martou Prokešovou bude na cintoríne v Rači 26. mája o 11.30 hod.
