Čím sa suburbium, teda predmestie líši od klasického vidieka?
V našom postsocialistickom priestore sa predmestie spája s vyššou koncentráciou obyvateľstva v projektoch hromadnej bytovej výstavby a je tak viac označením „nepokojného“ prostredia mestskej zástavby v okrajových polohách mesta, než „pokojnej“ vidieckej lokality s rodinnými domami. Možno aj preto hľadáme v jazyku iné pomenovanie. V súvislosti s dynamickým rozvojom v zázemí mesta sa často objavujú výrazy satelit a satelitné mestečká. Tieto pomenovania opisujú závislosť od mesta a prejavuje sa najmä prostredníctvom každodennej dochádzky za prácou a službami. Môže to evokovať aj obraz určitej izolovanosti, akéhosi mestského ostrova uprostred vidieckej krajiny.
Vznik predmestí súvisí aj s posilňovaním strednej triedy. Ako si pod vplyvom permakríz, ktoré ju ekonomicky a inak oslabujú, predstavujete budúcnosť satelitných mestečiek? Nebudú uzatvorené pred okolím, ako sa to deje napríklad v Južnej Afrike?
U nás sa do zázemia mesta sťahuje stredná trieda a môžeme sa domnievať, že silným dôvodom je určitý pragmatizmus bývania, keď rozhoduje najmä cena a veľkosť bývania a menej sa zohľadňujú iné faktory. Môžeme sa domnievať, že mnohí obyvatelia nových rezidenčných štvrtí v okolí Bratislavy by zostali bývať v meste, keby to bolo finančne dostupné. Bývanie na predmestí tak nemusí byť len o úteku z mesta, ale aj o voľbe prijateľnej možnosti bývania. Tendencie k sociálnej segregácii preto nie sú také silné ako v iných častiach sveta, hoci aj v okolí Bratislavy nachádzame uzavreté rezidenčné areály. Samozrejme, s narastajúcim pocitom skutočného či fiktívneho ohrozenia bude pravdepodobne stúpať aj vôľa uzatvárať sa do bezpečných a kontrolovaných lokalít, kde žijú len takí istí susedia, ako je moja rodina.
Foto: Archív Martina Švedu
Čo fenomén satelitov posilňuje? Nie je aj dôsledkom toho, že v meste vznikajú developerské byty, ktoré nie sú pre strednú triedu cenovo dostupné?
Nevinil a nedémonizoval by som developerov. Sú to súkromné firmy, ktoré sa správajú trhovo. Keď môžu z metra štvorcového vyťažiť rentu, prečo by tak neurobili? Nemusia predsa suplovať povinnosti štátu či samosprávy, hoci aj oni by sa mohli viac podieľať na spoločensky prospešných a zodpovedných riešeniach. Najskôr by však verejná správa mala vytvoriť kvalitné a vymáhateľné územné regulatívy.
Kto o vzniku satelitných mestečiek rozhoduje?
Pre bežnú výstavbu rodinných domov je obec výhradným a jediným povoľovacím orgánom, zastupuje ju starosta a malé obecné zastupiteľstvo. Pár ľudí tak rozhoduje o relatívne veľkých investíciách, ktoré budú prostredie ovplyvňovať, zaťažovať a formovať na dlhé obdobie. Často rozhodnú s dobrým zámerom, aby sa obec rozvíjala, ale nemusia si uvedomiť všetky, často komplexné dosahy.
Foto: Pavol Bartoš
Aké dôsledky má dynamický rozvoj predmestí?
Začnem pozitívami. Mnohým obciam, ktoré boli stagnujúce a vymierajúce, dodali novú dynamiku a rozvoj. Omladili sa, pretože sa sem sťahujú prevažne mladé rodiny. Produktívni ľudia sem priniesli sociálny kapitál, majú vyššie vzdelanie, prinášajú nové požiadavky na obec. Negatívnym javom je skutočnosť, že rozvoj obcí prebieha často bez akejkoľvek koncepcie, premysleného urbanizmu. Nové rezidenčné lokality majú podobu koberca rodinných domov, často bez napojenia na pôvodnú sídelnú štruktúru. Takáto forma zástavby sa v budúcnosti bude dať len veľmi ťažko doplniť o chýbajúce funkcie či prispôsobiť sa výzvam, ktoré prinesie zmena klímy alebo iné fenomény. Život v samostatne stojacom rodinnom dome na predmestiach je náročný na spotrebu energií a vytvára vyššiu uhlíkovú stopu než bývanie v kompaktnejšej mestskej zástavbe.
Aké by bolo ideálne urbanistické riešenie?
Príklady zo zahraničia ukazujú, že zástavbu na predmestiach je potrebné zahusťovať, vytvárať lokálne subcentrá, ktoré by na predmestia priniesli aj iné funkcie, než je len bývanie. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššia hustota zástavby, tým rozmanitejšie aktivity môžeme v danom prostredí vykonávať. Na jednom z modelov výstavy ukazujeme, ako vyzerá satelitné mestečko, keď sa ponechá neregulovanému vývoju. Druhý model ukazuje urbanistický návrh, ktorý naznačuje potrebu vytvárať bytové domy s hustejšou možnosťou zaľudnenia. Práve tak sa vytvára vyššia variabilita aktivít. Môže vzniknúť pešia zóna, ktorá otvára priestor pre obchody, občiansku vybavenosť, školu či škôlku. Takéto subcentrá redukujú dochádzku do jadrového mesta a buduje sa aj autentická identita prostredia a jeho obyvateľov.
Foto: Pavol Bartoš
Napĺňalo by to očakávania obyvateľov?
Samozrejme, vyššia hustota je v protiklade predstáv, s ktorými ľudia odchádzajú žiť do prímestských lokalít. Nájdenie kompromisu medzi predstavami ľudí a kvalitou prostredia je pomerne náročné a vyžaduje si aj určitú vyspelosť spoločnosti, ktorá sa na bývanie pozerá širšou optikou. U nás je bývania stále hlboko poznačené kultúrou individualizmu a privativizmu.
Aké konkrétne urbanistické problémy číhajú na naše predmestia?
V priestore, ktorý je rozparcelovaný medzi množstvo individuálnych vlastníkov, bude veľmi náročné, ak nie nemožné, doplniť akúkoľvek funkciu, či už ide o cyklocestu, detské ihrisko alebo zeleň. V budúcnosti tak budú mať len obmedzené možnosti, ako sa prispôsobiť novým potrebám.
Keby sme fenomén súčasných satelitných mestečiek porovnali so socialistickým modelom, keď sa stavali paneláky a bývanie bolo koncentrované do výškových bytových domov okolo centra mesta, čo si môžeme všimnúť?
„Satelity“ v zázemí Bratislavy sa často prirovnávajú k „panelákom naležato“. Na prvý pohľad je to odvážne prirovnanie, veď často práve panelové sídliská sú tým prostredím, z ktorého unikajú rezidenti do zázemia mesta, kde hľadajú lepšie prostredie pre život. Pri bližšom pohľade však nachádzame v novovznikajúcich suburbiách niektoré podobné charakteristiky, akými sa vyznačovali socialistické sídliská. Odhliadnuc od odlišnej sociálnej skladby môžeme pozorovať, že obe prostredia sú často budované „na zelenej lúke“ bez nadväznosti na predchádzajúcu sídelnú štruktúru, čím sa dištancujú od predchádzajúceho vývoja a foriem zástavby. Pre naplnenie tohto cieľa používajú masovú produkciu a moderné konštrukčné systémy, ktoré majú novým rezidentom priniesť kvalitnejšie a cenovo dostupnejšie bývanie. V neposlednom rade prinášajú nové kolónie rodinných domov podobne protichodné reakcie odborníkov a spoločnosti. Panelové sídliská boli odsudzované pre ich uniformitu, monofunkčnosť, nevybudovanú občiansku vybavenosť a chýbajúcu identitu. Podobným kritickým spôsobom sa hodnotia v súčasnosti aj niektoré suburbiá vyrastajúce v zázemí mesta.
Foto: Dominika Bolgárová
Ako vyzeralo zázemie mesta počas bývalého režimu?
Za socializmu šli najväčšie investície do vonkajšieho okruhu mesta. Zázemie mesta bolo investične podvyživené, ďalší rozvoj obcí bol poznačený konceptom strediskových obcí. Dnes sa model otočil, sídliská sú investične poddimenzované a obrovské investície idú práve do zázemia mesta, kde vznikajú početné rezidenčné projekty. Keď do dlhodobo infraštruktúrne podvyživeného prostredia, kde sa roky nestavali cesty, ani vybavenosť, príde veľký počet nových obyvateľov, vznikajú problémy.
Adaptuje sa na túto skutočnosť infraštruktúra?
Za tri desaťročia, odkedy pozorujeme migračný tlak na prímestské obce, sa aj infraštruktúra dobudovala. Mnohým obciam sa uľavilo, zápchy sa skrátili, ale nová infraštruktúra stimuluje aj ďalšiu výstavbu. Čím širšiu cestu postavíme, tým viac áut po nej bude chodiť. Môžeme teda v priebehu pár rokov očakávať, že sa zdynamizuje migrácia do obcí okolo rýchlostnej cesty R7, ktoré boli doteraz menej atraktívne pre výstavbu.
Čítajte viac V Bratislave dnes žije len 40 percent Bratislavčanov, ukazuje nová výstava Cesta (z) mesta
Čo vnímate ako najväčší problém urbanistického plánovania hlavného mesta?
Bratislava dopláca na súčasné administratívne hranice. Región tak trpí nielen rastúcou záťažou na infraštruktúru a dopravu, ale aj nekoncepčným prístupom k vznikajúcim sídlam. Bratislava potrebuje manažovať rozvoj v oveľa väčšom území – v celom metropolitnom regióne. V súčasnosti je územný manažment silne determinovaný záujmami obecných samospráv. Ich často živelný rozvoj však vytvára reťazec dosahov, ktoré presahujú hranice. Potreba koordinácie územného rozvoja, ako aj problematické financovanie väčších investičných aktivít si vyžadujú riešenia zastrešené metropolitnými orgánmi verejnej správy. Rozšírenie územnej pôsobnosti riadiacich orgánov mesta na metropolitný región je spôsob, pomocou ktorého by sme mohli manažovať dynamický rozvoj a zložité priestorové interakcie v zázemí Bratislavy.
