Už 12. cyklus egyptologických prednášok Výpravy do starého Egypta pokračuje. V najbližšej prednáške sa poslucháči od Dr. phil. Veroniky Verešovej dozvedia nielen o zdrojoch striebra, tohto vzácneho kovu, ale aj o jeho symbolickej a náboženskej funkcii či o jeho úlohe v spoločnosti a hospodárstve starovekého Egypta.
Foto: Musée du Louvre
Popri množstve fantastických zlatých predmetov, ktoré poznáme zo starovekého Egypta, pôsobia tie strieborné takmer nepatrne. V prednáške Dr. phil. Veroniky Verešovej poslucháči zistia, že nájdené jednotlivé predmety alebo dokonca celé poklady sú o to fascinujúcejšie. Práve výnimočnosť ich funkcie a prevedenia, ale aj ich zriedkavosť svedčia o tom, že striebro – alebo aj „biele zlato“, ako ho Egypťania nazývali – bolo veľmi vzácne. Môže za to predovšetkým fakt, že nebolo dostupné na egyptskom území a preto muselo byť väčšinou dovážané zo zahraničia.
Prednáška Bolo v starovekom Egypte striebro nad zlato? sa uskutoční v piatok 15. marca 2024 o 17.30 vo Faustovej sieni Múzea mesta Bratislavy.sa uskutoční v piatok 15. marca vo Faustovej sieni
Dr. Veronika Verešová je absolventkou klasickej archeológie Trnavskej univerzity, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky SAV. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.
Čítajte viac Pivo, ľúbostná poézia aj staroveké pevnosti. Nové prednášky o starom Egypte odkryjú veľa tém
Nasledujúca prednáška s témou Staroveký Egypt – civilizácia bez miest? sa uskutoční 15. apríla. prednášajúci Doc. Mgr. Jaromír Krejčí, Ph.D. odhalí, prečo bol staroegyptský štát v staršej literatúre označovaný ako „civilizácia bez miest“. Výsledky archeologických výskumov v Egypte a Sudáne v posledných dekádach však ukazujú, že to tak nebolo. Počas prednášky bude predstavená problematika sídlisk, miest, urbanizmu a profánnej architektúry v Egypte od Preddynastickej až po grécko-rímskou dobu. Zvláštny dôraz prednášajúci kladie na niektoré významné doklady staroegyptského urbanizmu ako sú napríklad sídliská a mesta v Gíze, v Láhúne, v Dér el-Medíne, alebo Tell el-Amarne.
Foto: Jaromír Krejčí, archív
Doc. Jaromír Krejčí, pracovník Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, je egyptológ s dlhou archeologickou praxou v Egypte. Špecializuje sa na riešenie otázok egyptskej archeológie a histórie obdobia od konca 4. do polovice 2. tis. pred Kr. Okrem toho sa zaoberá aj vývojom staroegyptskej architektúry. Na archeologických výskumoch v Egypte sa pravidelne podieľa od r. 1991 a venuje sa najmä výskumu stavieb na kráľovskom pohrebisku v Abúsíre. Venuje sa aj výskumu slnečného kultu a jeho prejavov v Egypte v 3. tis. pred Kr. Popri tom sa na svojom domovskom dlhodobo podieľa na výuke študentov.
Čítajte viac Egypt a Sudán v pozornosti slovenských vedcov
