Múzeum v starom kamennom dome kúsok od prístavu má len šesť miestností, no zato hrdo oznamuje, že vlastní 435 exponátov. Z nich 286 možno vidieť na stálej výstave – nielen modely lodí, rybárske siete či staviteľské náradie so skvelými názvami ako pila mučenica! Neľakajte sa, miestni vás nezahltia žiadnymi starými haraburdami.
Vysvetlia vám, prečo pre nich boli lode také životne dôležité – neboli pre nich len dopravným prostriedkom, ale aj zdrojom príjmu. Celé rodiny aj s úrodou a dobytkom sa denne plavili na blízke ostrovy, kde obrábali pôdu, lebo ich ostrov bol preľudnený. Rôzne administratívne veci a obchody zasa vybavovali v mestách Šibenik či Zadar, kam sa tiež museli doplaviť loďou. Preto sa aj všetky opravy museli stihnúť načas. A tak postavenie staviteľov lodí v Betine bolo porovnateľné s doktormi. O lode sa bolo treba starať, opravovať ich, vymieňať opotrebované časti. Podľa starých kroník si mohli v Betine titul maestro písať pred meno len doktori, učitelia a stavitelia lodí.
Foto: Katarína Sedláková
V prvej miestnosti si návštevník na drevených doskách zavesených na stene môže čítať výroky staviteľských majstrov, napríklad Čedomira Burtinu. „Znaš ti šta znači kad je pukla daska?“ A pod tým anglický preklad: „Vieš, čo znamená, keď praskne drevená doska na podlahu? Znamená to, že si prišiel o celodennú prácu. Nielenže musíš kúpiť novú dosku a minúť ďalšie peniaze, ale hlavne musíš robiť rovnakú prácu dvakrát.“
A potom si môže pozrieť filmy alebo si prečítať o histórii staviteľov lodí. Napríklad o tom, že jednou z prvých staviteľských rodín boli Filipiovci z ostrova Korčula. Tí do Betiny prišli niekedy v 18. storočí. Aj dovtedy si museli miestni niekde lode kupovať, zrejme niekde na neďalekých ostrovov, no pre nedostatok záznamov už to presne nezistíme. Predpokladá sa, že aj pred dnešnou slávnou betinskou gajetou museli mať nejaké univerzálne loďky. Je možné, že práve tu si rodiny Filipiovcov a Urodovcov uspôsobili pre svoje potreby.
Ich biznis sa postupne rozrastal, stavali menšie i väčšie lode a v roku 1926 už v meste popri jednej veľkej lodenici fungovalo aj deväť menších dielní. Len medzi 31. októbrom 1926 a 31. októbrom 1927 tu skonštruovali 7 plachetníc a päť lodí a opravili 60 plachetníc a 12 lodí. V betinských lodeniciach pracovalo 60 ľudí. Koncom 20. rokov minulého storočia prišla kríza, na malom priestore bolo koncentrovaných priveľa staviteľov, a tak sa začali sťahovať ďalej do Sukošanu, Šibeniku či Biogradu. Od roku 1949 do 1960 existovala na Murteri dokonca večerná škola, ktorá vzdelávala viac než jednu generáciu šikovných staviteľov lodí, mechanikov, elektrikárov či tesárov. Vyšlo z nej 26 učňov ročne.
Keď v 80. rokoch svet ovládli plasty, dopyt po drevených lodiach klesol. Betina však dodnes zostala dôležitým centrom stavby malých drevených lodí na Jadrane. Miestni majstri dokážu skonštruovať všetky typy malých lodí: tradičnú gajetu, 7 až 12 metrov dlhý leut či braceru, ale aj moderné jachty. Uvidíte ich zakotvené v prístave. Ešte dnes sú aktívne dielne troch betinských staviteľov: spomínaného Čedomira Burtinu, Ante Ljubomira Fržopa a Mile Jadrešiča.
