Židovské dievča pôvodom z Nemecka Anna Franková, od ktorej narodenia uplynulo dnes, 12. júna, 95 rokov, ho začalo písať vo svojich 13 rokoch v úkryte v Amsterdame, posledný zápis je z 1. augusta 1944.
Potom bol úkryt prezradený a ani nie šestnásťročná Anna zahynula v marci 1945 v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, ktorý o iba mesiac neskôr oslobodila britská armáda.
Čítajte viac Kto udal Annu Frankovú? Zo senzácie blamáž
Anne sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom v židovskej rodine bankového úradníka Otta Franka. Keď mala štyri roky, k moci sa dostal Adolf Hitler a štvorčlenná rodina (Anna mala ešte staršiu sestru Margot) utiekla do Holandska.
Margot aj Anna sa v Amsterdame čoskoro aklimatizovali. Margot začala chodiť na obecnú školu v mieste bydliska, po skončení prvého stupňa začala navštevovať dievčenské lýceum. Annu rodičia prihlásili do Montessori škôlky a od septembra 1941 začala navštevovať Židovské lýceum.
Čítajte viac Anna Franková sa pred 80 rokmi skryla pred nacistami v úkryte v Amsterdame
V máji 1940 ale do Holandska vpadli nacistické jednotky a v krajine vstúpil do platnosti celý rad protižidovských zákonov a nariadení. „Od mája to s dobrými časmi začalo ísť z kopca: Najskôr vojna, potom kapitulácia a vpád Nemcov a pre nás Židov nastala bieda,“ opisuje Anna začiatok zlých časov v polovici roku 1940.
Úkryt v zadnom trakte amsterdamského domu, v ktorom sídlila firma Opekta založená Ottom Frankom, budovali jej prezieraví rodičia viac ako rok. Po tom, čo začala byť aktuálna hrozba transportov, sa rodina Frankovcov 5. júla 1942 do úkrytu presťahovala a v izolácii prežila viac ako dva roky. K nim sa pripojila rodina bývalého Frankovho obchodného partnera a jeden židovský zubár – spolu osem ľudí.
V auguste 1944, keď bol úkryt prezradený, boli jeho obyvatelia transportovaní do koncentračných táborov a rovnaký osud stretol aj dvoch mužov, ktorí štvancom pomáhali. Až na Anninho otca všetci ľudia z úkrytu zahynuli. Anna a Margot boli poslané do Bergen-Belsenu, kde v marci 1945 krátko po sebe zomreli na týfus – o mesiac neskôr tábor oslobodila britská armáda.
Zatknutie viedol rakúsky policajt a člen jednotiek SS Karl Silberbauer a jeho pomocníci od holandskej polície. Spravodlivosti aspoň čiastočne urobil zadosť lovec nacistov Simon Wiesenthal, s pomocou ktorého bol Silberbauer v 60. rokoch zadržaný. Odsúdený ani potrestaný ale nikdy nebol a zomrel vo Viedni v roku 1972 v 61 rokoch.
Denník mladučkej Anny obsahuje spomienky, úvahy, nenaplnené túžby i každodenné zážitky dievčaťa. Nie je veľa kníh, ktoré by sa dočkali toľkých vydaní a prekladov a ktoré by tak hlboko otriasli svedomím Európy. Denník má niekoľko verzií.
Autorka totiž pôvodné zápisky neskôr prepracovala a literárne vylepšila. Prvý holandský vydavateľ z knihy navyše odstránil sexuálne názory mladej autorky. Jej otec zase nesúhlasil s tým, aby sa čitatelia dozvedeli, že si podľa dcéry nerozumel so svojou ženou. Až neskôr vyšli zápisky kompletné.
Čítajte viac Annu Frankovú spoznáva mládež v animovanom filme aj na novej výstave
Posledné riadky napísala Anna tri dni pred zatknutím. „Vidím, ako sa svet pomaly mení na pustinu… cítim, že trpia milióny ľudí. Ale keď sa pozriem k nebu, pripadá mi, že sa všetko nejako obráti k lepšiemu, že táto hrôza skončí, že sa vráti pokoj a mier,“ napísala v júli 1944.
Originálne záznamy svojej dcéry odkázal Frank v závete Holandskému štátnemu ústavu pre vojnovú dokumentáciu v Amsterdame. Denník bol preložený do viac ako 70 jazykov a predalo sa ho vyše 30 miliónov kusov. Inšpiroval tiež rad divadelných hier a filmov.
Dom na amsterdamskej ulici Prinsengracht, kde sa Anna s rodinou ukrývala a v ktorom je teraz múzeum, navštívilo v roku 2022 takmer 890-tisíc ľudí. Návštevnosť pritom vtedy ovplyvnila pandémia koronavírusu. V roku 2019 tam prišlo asi 1,3 milióna ľudí.
Denník, ktorého autentickosť niekedy spochybňujú popierači holokaustu, našli na podlahe dve zamestnankyne Opekty, ktoré pomáhali Frankovým v najhorších časoch, a tie denník po vojne odovzdali Ottovi Frankovi. Otec Anny, ktorý sa vrátil do Amsterdamu z Osvienčimu, zomrel v roku 1980.
Podľa rakúskej spisovateľky Melissy Müllerovej, autorky jedného zo životopisov Anny, ukrývaných Židov nacistom prezradila upratovačka z domu na Prinsengracht. Britská spisovateľka Carol Leeová zase tvrdí, že to bol jeden z bývalých obchodných partnerov Otta Franka.
Múzeum, ktoré sa venuje odkazu jednej z najznámejších obetí holokaustu, ale uviedlo, že je možné, že osem ľudí, ktorí sa v budove dnešného múzea ukrývali od júla 1942, nikto neudal. Na úkryt mohla nacistická okupačná správa prísť len náhodou pri razii, ktorá súvisela s vyšetrovaním okolo nelegálnej práce či falšovania prídelových lístkov.
