Či už ste milovníkom áut, histórie, alebo sa zaujímate o architektúru, návštevu zámku Lány by ste si nemali nechať ujsť. Letné sídlo československých a neskôr českých prezidentov sprístupnil verejnosti na konci svojho úradovania Miloš Zeman. Veselý sprievodca Adam turistov zásobí faktami aj fantastickými historkami.
Foto: Národní technické muzeum, Tomáš Fongus
Napríklad, že okrem prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka na Lánoch najviac času trávil Zeman, hlavne keď už bol na vozíčku. Často tu pobýval aj Klement Gottwald s manželkou Martou, pričom ich vnučka chodila v Lánoch aj do školy. A sprievodca spomenie aj pôvabnú historku, ako komunista Klement Gottwald povedal, že je to tu staré, treba to opraviť a začneme kostolom. Kostol sa potom opravoval až za prezidenta Václava Havla.
Samozrejme, žiadny sprievodca nemôže vynechať najstaršiu históriu, a tak sa dozvieme, že už v 14. storočí sa v Lánoch zmieňovali vladykovia z Kladna. Tí v 16. storočí vymreli a zo susedstva prišli Martinicovia, ktorí Lány odpredali cisárovi Rudolfovi II. Panovník ich pripojil k veľkostatku Křivoklát, chodil sem odpočívať a loviť zver. Dal si tu preto postaviť renesančný lovecký zámok.
Pozrite sa, ako to vyzerá na letnom sídle prezidentov v Lánoch.
V majetku českých panovníkov boli Lány sto rokov. Potom ich dostali do zástavy Schwarzenbergovci, od nich ho kúpili Valdštejnovci, ktorí tu zriadili veľkú loveckú oboru. S rozlohou 9 000 hektárov šlo o najväčšiu oboru v majetku šľachty v celom českom kráľovstve.
Keď sa grófka Anna Marie z Valdštejna vydala za Fürstenberga, panstvo vyženil tento nemecký šľachtický rod z Bádenska-Württemberska. Začali tu podnikať, budovali huty, železiarne, založili konskú železnicu medzi Lánmi a Prahou. "Tým získali veľa financií a investovali ich späť do svojho panstva. Za Fürstenbergovcov bol zámok zvýšený o druhé aj tretie poschodie, elektrifikovali ho, vybudovali tu kúpeľne aj výťahy.
Fürstenbergovci vlastnili Lány až do roku 1921, potom ich predali československému štátu. Práve vtedy sa totiž hľadalo odpočinkové miesto pre prezidenta Masaryka – malo byť na dojazd od Prahy, v peknej krajine. Vybrali Lány, lebo zámok bol obývaný a udržovaný, takže ho nebolo treba opravovať. Odvtedy je štátny a patrí do správy Pražského hradu," hovorí sprievodca.
Kde mal Masaryk holubník
Nadšene nám hneď na začiatku prehliadky ukáže obraz Procesí od maliara Repina, ktorého najznámejšie dielo Burlaci na Volge visí v petrohradskej Ermitáži. „Obraz vykúpili za 1. republiky práve na popud TGM. Vtedy sa začali nakupovať rôzne diela významných umelcov a prezident to vždy schvaľoval. Odobril to slovami: Tož to kupte!“
Foto: Katarína Sedláková
V ďalšom salóniku upozorní na čierno nalakovaný nábytok z hruškového dreva. Môžeme nakuknúť do niekdajšej zámockej knižnice, z ktorej sa stala Masarykova pracovňa. TGM tam sám triedil štátne spisy do vysokých regálov, ktorým hovoril „holubníky“. „Je to mediálne známa miestnosť,“ upozorňuje nás sprievodca, „pretože sa z nej vysielali Hovory z Lán či vianočné posolstvá prezidenta republiky. V ďalšej miestnosti 14. decembra 1935 podpísal TGM svoju abdikáciu za účasti rodiny a predstaviteľov štátu, no zámok v Lánoch mu poskytli na dožitie. Nad nami je prezidentský apartmán, kde 14. septembra 1937 TGM umiera.“
Foto: Katarína Sedláková
Prišiel sem aj dalajláma
Ďalej vidíme audienčnú sálu, kde prezident prijímal štátne návštevy. Na stenách sú brokátové tapety a portréty Habsburgovcov. Pri stene nestoja vázy, ale veľké japonské zásobnice na sušený čaj z 19. storočia, ktoré kúpila pre Pražský hrad Hana Benešová. „V tejto sále sa v roku 1990 stretol Václav Havel s dalajlámom, prešli sa po záhrade, mali večeru a absolvovali slávnostnú bohoslužbu. Rok predtým, ako dalajláma navštívil Česko, získal Nobelovu cenu za mier,“ hneď dodá sprievodca.
Apropo, keď je prezident v Lánoch alebo tu má štátnu návštevu, je zámok pre verejnosť uzavretý. Inak majú rezervačný systém a potom si ľudia kúpia lístok osobne v pokladnici v Lánoch. Nedá sa kúpiť hneď on-line, práve kvôli tomu, že sa nedá vylúčiť štátna návšteva. Cez víkendy sú prehliadky každých 30 minút.
„Štátne návštevy na zámku aj obedujú,“ odpovedá na otázku sprievodca, „vymyslí sa jedálny lístok, pošle sa do Prahy na schválenie a potom sa jedlo uvarí – aj na zámku, ak nie je hostí príliš veľa. Keď prišiel bývalý slovenský prezidentský pár, aby sa stretol s českým párom, čiže len štyria ľudia, varilo sa priamo na zámku. A ak vás to zaujíma, záhradníkov máme asi 30, pretože park má 110 hektárov a sú tu aj skleníky, kde sa pestujú kvety, ovocie aj zelenina na prezidentský stôl.“
Počas prehliadky sa návštevníkom ukazuje prvé, reprezentačné poschodie, v druhom sú privátne priestory prezidenta a na treťom poschodí ubytuvávajú štátne návštevy. Vstup do parku i skleníkov je zadarmo.
Porcelán pre Čaputovú
A už sme v malej jedálni, kde čakali hostia na prijatie u prezidenta. Je zariadená v štýle rokoka, visí tu jediný benátsky luster z Murana, ostatné lustre na zámku sú z českého krištáľu. Vo vitrínach je modrý porcelán z Horného Slavkova, najstaršej porcelánky v Čechách, hrdo hlási Adam. Dve meissenské vázy, viedenské porcelánové taniere. Do druhej časti zámku sa dostaneme cez loveckú chodbu plnú trofejí, ktoré dal prezident Masaryk odstrániť – necítil sa medzi parožím dobre.
Foto: Katarína Sedláková
Sprievodca nás označí za vzácnych hostí a ukáže nám oficiálny prezidentský porcelán, z ktorého pila na svojej návšteve v Lánoch aj prezidentka Zuzana Čaputová. O elegantných modrých stoličkách thonetkách sprievodca podotkne, že sa im hovorí „pražské židle“. V nasledujúcom hudobnom salóniku často účinkovala operná diva Ema Destinnová, prichádzal sem Karel Čapek a stretávali sa tu tzv. pátečníci. Aj tu visia krištáľové lustre, z okna vidíme veľkú zámockú záhradu, ktorá prechádza do lánskej zvernice. V záhrade je fontána od architekta Josipa Plečnika, ktorý významne prispel k súčasnému vzhľadu Pražského hradu.
Foto: Katarína Sedláková
Vo veľkej jedálni sa konala rozlúčka so zosnulým prezidentom Masarykom. „Zomrel na zápal pľúc, nabalzamovali ho a v jedálni stál dva dni katafalk, prišlo sa mu sem za ten krátky čas pokloniť 60 000 ľudí, potom rakvu odviezli do Prahy. Po obrade potom Masaryka pochovali na cintoríne v Lánoch. Sám si sedem rokov pred svojou smrťou vybral miesto, kde chcel byť pochovaný. Odmietol byť pochovaný na 3. nádvorí Pražského hradu aj v letohrádku Hvězda. Vybral si Lány, kde je pochovaná aj jeho milovaná žena Charlotta, neskôr tam pochovali aj ich dcéru Alicu,“ informuje sprievodca.
Pripomína, že Masaryk mal päť detí, dospelosti sa dožili štyri z nich. Hneď ponúkne aj pomôcku, ako si ich zapamätať, znie: AHOJ – Alice, Herbert, Olga a Jan.
Mercedes od Hitlera nikdy nepoužili
Keď sa ocitneme v hlavnej vstupnej hale, Adam vraví, že ju dali vyzdobiť Fürstenbergovci, sú tu nádherné obrazy a rokokový kozub. Práve tu rád sedával Masaryk a pil kávu. A ešte radšej jazdil na koni Hektorovi, hnedákovi s bielou hviezdičkou na čele. TGM mal celkom päť koní. Bol veľmi zdatný jazdec, zvládol aj jazdy trvajúce 4–5 hodín. Pritom športovo vraj začal jazdiť v 65 rokoch, keď mu to odporučili vo švajčiarskom sanatóriu.
A „pikošky“ na záver? Gustáv Husák pobýval na zámku v Lánoch asi dva týždne v roku, zaňho bol zámok najviac opevnený, aby sa doň nikto nedostal, a z kostola sa stalo skladisko. Na zámku je heslo Pravda víťazí. Za protektorátu na zámku internovali prezidenta Emila Háchu. Keď oslavoval 70. narodeniny, Hitler mu poslal Mercedes Benz, no Hácha ho nikdy nepoužil.
