„Píše sa rok 50 pred Kristom. Celá Galia je obsadená Rimanmi. Celá? Nie! Jedna dedina, obývaná nepoddajnými Galami, ešte stále odoláva nájazdníkom,“ je na začiatku každého z doteraz nakreslených 40 albumov. Zatiaľ posledný vyšiel vo francúzštine pred rokom, česká verzia nesie názov Biely kosatec. Celkový počet predaných výtlačkov prekročil 393 miliónov a Asterix je s prehľadom najpredávanejší európsky komiks, vo svete je na tom lepšie len japonská manga One Piece.
Čítajte viac Recenzia: Asterix a Obelix zachraňujú Čínu
Asterix láka čitateľov aj napriek tomu – alebo možno práve preto – že sa ani nesnaží sledovať svetové trendy v tomto druhu literatúry. Kresba a ani vyznenie príbehov sa príliš nemení, hoci už pred skoro dekádou odovzdal autor Albert Uderzo (ktorého pôvodný kolega René Goscinny zomrel v roku 1977 po vydaní 24 dielov) žezlo mladším. Scenárista Jean-Yves Ferri a kresliar Didier Conrad sú pritom len o pár mesiacov starší ako samotný galský hrdina Asterix.
S nástupníctvom sa obaja popasovali so cťou – aj keď skalní fanúšikovia tvrdia, že zlatý vek sú prvé dva tucty albumov vytvorené dvojicou Goscinny-Uderzo – a galský hrdina zostáva prakticky rovnaký, ako ho koncom 50. rokov vytvorili jeho otcovia. "Môj hrdina mal byť presný opak klasickej predstavy o starých Galoch. Chcel som, aby tu inteligencia prevažovala nad silou. Nenápadný chlapík navyše lepšie rozvíjal ideu s čarovným nápojom, ktorú som v hlave nosil od začiatku, "tvrdil Goscinny.
Uderzo, ktorý prevzal výtvarnú stránku, zatiaľ čo na Goscinnnym zostali až do jeho predčasnej smrti scenáre, si aspoň presadil Asterixov náprotivok, siláckeho dobráka a milovníka pečienky z diviaka Obelixa. Zvyšok odbojnej dediny potom dostal galsky znejúce mená končiace na -ix. „Rimania majú koncovky -us, napríklad Encorutilfaluquejelesus (v českej verzii Jaknatoxus, originál vychádza z výrazu Keby som to bol býval vedel…), ich mestá zase končia na -um,“ spomínal Goscinny.
Nápad na komiks, ktorý mal zaplniť stránky nového časopisu Pilote, sa zrodil počas jedného dlhého popoludnia v Uderzovom byte po mnohých pohárikoch pastisu a kope vyfajčených cigariet. Pre príbehy inšpirované históriou siahli po osvedčených hrdinoch, Galoch bojujúcich s Rimanmi, ktorí už od čias Napoleonovho cisárstva platia za etalón statočných a nezávislých predkov súčasných Francúzov. Asterix je ale na hony vzdialený prázdnemu pátosu, naopak v ňom nechýba poriadna dávka humoru.
A ten nebýva prvoplánový, často pracuje s paródiou, slovnými hračkami alebo napríklad parafrázami klasických výtvarných diel. „Inteligentné odkazy a hračky spojené s historickými udalosťami, kultúrne stereotypy krajín, ktoré Asterix a jeho kumpán Obelix navštevujú, rovnako ako citáty latinských klasikov a zosmiešňovanie známych hrdinských typov a klišé, priťahujú k Asterixovi široké intelektuálne publikum,“ napísal napríklad nemecký historik komiksu Andreas Knigge.
Asterixova popularita už dávno presiahla hranice Francúzska, dnes existuje viac ako stovka jazykových verzií, dodnes sa ale vedú spory o to, či bola prvá zahraničná edícia portugalská, alebo nemecká.
Podobne ako iné komiksy sa Asterix opakovane vybral do sveta filmu. Doteraz vzniklo desať kreslených snímok, čo sú vlastne rozpohybované obrázky z komiksov, a päť filmov hraných. Tie majú spoločného najmä predstaviteľov štyroch z piatich Obelixov Gérarda Depardieua, zahrala si v nich ale rad ďalších hviezd vrátane Alaina Delona alebo Moniky Bellucciovej. Od roku 1989 potom funguje neďaleko Paríža tiež zábavný Park Asterix, francúzska odpoveď na americký Disneyland.
