Oblečení v kombinéze od hlavy až po päty ale môžu skúmať to, čo už nikdy neuvidí žiadny návštevník katedrály, ktorá sa po opravách otvorí verejnosti v nedeľu 8. decembra. Na policiach tu ležia pozostatky po požiari, ktorý chrám zničil 15. apríla 2019.
V desiatkach regálov je uložených 10-tisíc kusov zuhoľnateného dreva, tisícky kovových svorníkov a klincov a sčerneté kamenné bloky. Sú to zvyšky krovu z 13. storočia, klenby a štíhlej veže, ktorú navrhol architekt Eugène Viollet-le-Duc.
Medzi kusmi plechu skrúteného požiarom vyčnieva takmer nedotknutý zvon, hodinový stroj, kúsok ozdobného vlysu či hlava anjela, ktorá si ako zázrakom zachovala zvyšky svojej červenej a modrej polychrómie.
Čítajte viac Do katedrály Notre Dame po piatich rokoch vrátili sochu Parížskej Panny
V stane čakajú kusy trámov – niektoré úplne čierne, iné so stále zreteľne viditeľnými letokruhmi – kým sa vedci dostanú k ich štúdiu. Bádatelia sem dochádzajú od roku 2022.
Bezprostredne po požiari sa archeológovia úradu DRAC spadajúceho pod ministerstvo kultúry rozhodli, že všetky trosky a suť z požiaru chrámu budú považované za „archeologické nálezy“.
Ako také boli klasifikované ako historické pamiatky, majú status „hnuteľného archeologického majetku“ a nakladanie s nimi je značne obmedzené.
„Už skôr sa zbierali jednotlivé prvky zachránené počas katastrof, napríklad po požiari Bretónskeho parlamentu v Rennes alebo zámku v Lunéville. Čo však bolo pri Notre-Dame nové bol rozsah a systematickosť celej operácie,“ uviedol vedúci regionálneho archeologického oddelenia úradu DRAC Stéphane Deschamps.
Čítajte viac Do Notre Dame sa vracia život. Zvony zneli prvýkrát za vyše päť rokov
„Je to mimoriadny zdroj informácií o stavbe, o ktorej každý počul, ale ktorá v skutočnosti nikdy nebola riadne preskúmaná. Tento požiar, ktorý je absolútnou tragédiou, má aj mimoriadny potenciál pre poznanie, vedu a výskum,“ zdôraznil riaditeľ DRAC Laurent Roturier.
Zozbieranie archeologicky zaujímavých trosiek požiaru bolo samo osebe veľkou výzvou a zložitou operáciou, ktorá trvala 20 mesiacov. Práca ovplyvňovala početné obmedzenia ako zabezpečenie chrámu, prítomnosť olova alebo potreba koordinácie s rekonštrukciou katedrály, opisuje Deschamps.
Archeológovia nemohli k fragmentom chodiť osobne kvôli hrozbe zrútenia klenby. Vykopávky tak prebiehali „na diaľku“.
Fotogrammetrické merania zaznamenali presnú polohu a rozmery jednotlivých prvkov, tie potom boli postupne jednotlivo vyzdvihnuté pomocou diaľkovo ovládaných robotov alebo pre ne išli technickí pracovníci zavesení v postrojoch v prípade prvkov umiestnených na klenbách.
Zozbierané nálezy boli starostlivo zabalené a očíslované a v prvej fáze uložené pod stanmi na priestranstve pred chrámom.
Čítajte viac Paríž plánuje pri chráme Notre-Dame novú zelenú zónu za 50 miliónov eur
Táto mravčia práca poslúžila aj pri rekonštrukcii Notre-Damu. Architekti a remeselníci sa chodili pozerať na jednotlivé prvky a skúmali, ako bola pôvodne zostavená klenba alebo konštrukcia veže.
Poznatky potom uplatnili pri výrobe kópií. Skúmanie zuhoľnatených úlomkov dreva tiež ukázalo, že na pôvodnú stavbu bolo použité čerstvé drevo a tak ani trámy na nové krovy nie je potrebné sušiť.
Časť vyzbieraných artefaktov bude vystavená v múzeách, časť ale zostane k dispozícii vedcom pre ďalšie bádanie. Vedci už teraz napríklad určujú presnejšie dátumy, kedy a kde boli porúbané stromy na výstavbu katedrály v 13. storočí alebo akou metódou boli trámy zviazané. Zistí tiež v akom horskom pohorí boli stromy porúbané a môžu to využiť na analýzu klimatických zmien.
„Za 20 alebo 30 rokov sa možno budú vedci viac zaujímať o reštaurátorské práce z 19. storočia a budú mať k dispozícii technické prostriedky, ktoré dnes nemáme. Našou povinnosťou je zachovať všetky tieto pozostatky tak, aby im boli k dispozícii,“ hovorí Deschamps.
