Tak sa totiž volá jedna z dvoch lodí (tá druhá je Kordulka), ktoré ponúkajúce poznávacie plavby po Morave. A ako súvisí Mária Terézia s Olomoucom? Nuž, práve ona do mesta povolala vojenských architektov, navštívila tunajší Arcibiskupský palác aj hrob sv. Sarkandera, umučeného katolíckeho kňaza a patróna Moravy, ktorého v roku 1995 svätorečil pápež Ján Pavol II.
Hrdí na Caesara
Loď Marie Terezie je vykurovaná a funguje celoročne, sľubuje plavbu prírodným neregulovaným úsekom rieky, počas ktorej sa turisti dozvedia zaujímavosti o Olomouci, o rieke Morave i o prírode okolo nej. Skôr než sa kapitán Přema chytí kormidla, ponúkne pasažierom na výber alkoholický i nealkoholický punč. Keď zasadnú na lavice s kožušinami, začne svoje rozprávanie.
Foto: Centrála cestovního ruchu Olomouckého kraje
Hovorí, že v strednom toku je Morava unavená, pomalšia, vytvára množstvo meandrov a mŕtvych ramien. Plavba trvá hodinu a on upozorňuje, že rieka má nové nábrežie. Koryto Moravy je širšie a možno aj preto sa zachránilo mesto pred povodňou. Ukazuje na návršia, ktoré obopína Morava, a práve tu vznikol kedysi Olomoucký hrad, ktorý neskôr nahradili cirkevné budovy a katedrála.
Foto: Centrála cestovního ruchu Olomouckého kraje
No to sme kus dejín preskočili. Kedysi na tomto území rástli pralesy, ktoré podľa kapitána Přemu začali rúbať už starí Rimania. Mali tu svoj tábor, popisuje kapitán, dostáva sa k Marcovi Aureliovi. Miestni sú hrdí na povesť, podľa ktorej Olomouc založil rímsky cisára Gaius Iulius Caesar. Skupina rímskych vojakov vedená Caesarom vraj okolo roku 57 pred n. l. dorazila ku skalnatému miestu, dnešnému Michalskému návršiu, odkiaľ sa im naskytol pohľad na rovinaté okolie s lužnými lesmi a kúskami obrobenej pôdy.
Caesarovi sa miesto tak zapáčilo, že ho nechal vojensky opevniť. Na jeho počesť ho nazvali Juliomontium – Juliov vrch. No etymológom sa odvodenie názvu od Juliomontia veľmi nezdá… Nič to, povesť je to pekná, podobne ako tá o statočných obyvateľoch mesta, ktorí šli v roku 1758 prosiť pruského generála, aby pri obliehaní Olomouca luteráni nestrieľali na ich trojičný stĺp. Generála ich prosba tak zaskočila, že im vyhovel a stĺp ostal ušetrený. Dodnes je na stĺpe pozlátená replika delovej gule.
Foto: Muzeum umění Olomouc, Markéta Ondrušková
No Přema pokračuje. „Keď nie je tma, ako teraz večer, ukazujeme ľuďom aj historické miesto – skalu uprostred Moravy, kde bol brod a dala sa prekročiť rieka s koňmi aj vozmi. Pri brode sa krížila Jantárová cesta a pokračovanie Hodvábnej cesty.“ A o chvíľu sme už pri Kláštornom Hradisku, ktoré v roku 1078 založil olomoucký knieža Ota Sličný s manželkou Eufémiou. Vtedajší českí králi brali Olomouc ako pevnosť, ktorá bránila východnú časť kráľovstva.
Na Hradisku je krásna barokná koncertná sála, robia sa tu aj promócie olomouckej lekárskej fakulty. Nad Hradiskom je nemenej známy Svatý Kopeček, Přema rozpráva o náboženských púťach, o napoleonských vojnách a o tom, ako vznikol poľný lazaret a nemocnica tu funguje dodnes. „V Olomouci sa v roku 1905 konala aj prvá operácia rohovky na svete. Arcibiskupi trpeli na rôzne neduhy, takže lekárska starostlivosť bola v Olomouci vždy špičková,“ spokojne vraví kapitán.
Kto zavraždil Václava?
A už má naporúdzi ďalšiu historku o tom, ako sa asi pred rokom našla zakladacia listina obce Grygov, ktorú podpísal Václav III. „To bol jeden z posledných vladárskych aktov panovníka, kým sa nechal zapichnúť,“ hovorí kapitán. Upresňuje, že je to prvá dedina, keď sa ide z Olomouca na Ostravu. „Václavov otec bol kráľ český, uhorský a poľský, takže keď Václav III. cestoval do Poľska, tak ho tu, v polovici cesty, veď Krakov je odtiaľto 250 km, zavraždili. Poznám asi osem teórií, ako sa to mohlo stať.“
Foto: Muzeum umění Olomouc, Markéta Ondrušková
Popisuje, ako mladý Václav v Olomouci čakal na zemskú hotovosť. Mohli ho zavraždiť páni, ktorým kedysi rozdal majetky a potom ich vymáhal späť, figuruje tu aj čierny rytier, ktorého rozsekali. Potenciálnych vrahov je viac, ale vždy 3. augusta sa vraj v tlači objavia ďalšie špekulácie, kto ho zabil. je to asi najstaršia česká detektívna story. Preklali ho niekoľkokrát nožom, mal necelých 17 rokov a rod Přemyslovcov ním vymrel po meči.
Loď sa pomaly vracia a Přema rozpráva: „Marka Terka sem pritiahla vojenských architektov, ktorí využili riečny systém ramien Moravy. Vybudovali stenu na zúženom mieste, kde zapustili dubové kmene, čím vytvorili hrádzu a vyvolali umelú povodeň. Všimnite si tabuľku s výškou hladiny rieky pri povodniach – vidíte tú z roku 1997? Do takej výšky vedeli naši predkovia vyrobiť povodeň aj umelo. Normálne tečie Moravou 19 kubíkov vody, no keď sa v roku 1997 nahrnula povodňová voda do zúženého koryta, bolo to 900 kubíkov. Predstavte si tú masu vody. Našťastie je dnes je koryto dvakrát tak široké.“
Foto: Muzeum umění Olomouc, Markéta Ondrušková
A na rozlúčku dodá, že dnes je voda Moravy taká čistá, že v nej žije dvadsať druhov rýb a dokonca aj raky. Kto nemá histórie dosť, môže sa vybrať na prehliadku secesnej vily Primavesi podnikateľskej rodiny, čo sa priatelila s maliarom Gustavom Klimtom, a tak v nej visia repliky jeho obrazov. Alebo radšej ešte punč na námestí?
Foto: Centrála cestovního ruchu Olomouckého kraje
