Foto: Pravda
Najlepšie povolanie
Adrián kreslí rád a keď pani učiteľka v základnej umeleckej škole ochorela a deťom odkázala, že vianočné obrázky do súťaže spolu kresliť nebudú, bolo mu to veľmi ľúto. Nakreslil si ich teda zopár doma a jeden, ktorý sa mu najviac páčil, do redakcie Pravdy poslala mama. S mamou maľoval už svoje prvé čiary a očividne zdedil jej talent, dom majú plný maminých obrázkov, na stole sa vyníma vlastnoručne vyrobený adventný veniec a ozdobila ešte aj šálky na kávu žiarivými a jemne prepracovanými kvetmi ako z letnej lúky. Prastarý otec vraj ešte chodieval do hory s maliarskym stojanom a v rodine tento dar žije ďalej, len občas preskočí generáciu.
Špeciálne ocenenie od redakcie Pravdy získali obrázky podľa výberu Martina Kellenbergera.
Aďko, ako ho doma volajú, je na svoj vek rozvážny a zároveň plný hravých nápadov. Kreslí aj svojmu šesťročnému bračekovi, najčastejšie vesmírne lode, ktoré sa mu páčia, aj hra Space. Počas choroby ho zabavil „diaľkovým ovládačom“, aby sa mohol hrať s autíčkami aj z postele. „Ovládač“ tak vlastne fungoval na Aďka, ktorý s autíčkami pohyboval namiesto brata a zahrali sa obaja.
Najčastejšie kreslí „kombinovanou technikou“, najprv si obrázok načrtne ceruzkou, potom vezme farby a nakoniec ešte niektoré kontúry zvýrazní fixkou. Jeho vianočné mestečko je síce fiktívne, no domy z neho vystupujú do priestoru ako skutočné a hodinová veža nápadne pripomína Big Ben. Rád kreslí domy, a tak vo svojom vianočnom obrázku spojil to, čo má rád, s Vianocami. Aďkova kresba dýcha sviatočnou náladou, pokojným očakávaním Vianoc.
Pozrite si obrázky, ktoré v súťaži Moje najkrajšie Vianoce vybrali čitatelia Pravdy.
Na stene v chlapčenskej izbe má už tri diplomy za svoje kresby, ale stále nemôže tak celkom uveriť, že vyhral. Spolužiaci v triede sa tešili z Aďkovej výhry spolu s ním. „Jeden ma skoro rozpučil a druhý ma zdvihol do výšky,“ spomína. Tesne pred uzávierkou súťaže Pravdy poprosil pani učiteľku, aby zaňho hlasovala, ak chce, a tá to povedala celej triede, ale hoci má „asi milión kamarátov“, hlasovať už nestihli. Nakoniec však Aďkov obrázok zvíťazil, pretože ho vybral renomovaný výtvarník Martin Kellenberger – a to je pre autora najväčšia pocta. „Je to jeden z mojich najväčších úspechov,“ hovorí desaťročný Adrián. Kedysi vraj chcel byť spevákom, ale páči sa mu architektúra, tak možno bude architektom. Alebo možnože aj výtvarníkom, musí ešte zvážiť výhody a nevýhody. A možno bude kňazom. Ale najlepšie povolanie je podľa neho byť dobrým človekom.
Aj Ježiško má obmedzené financie
Aďkovi trvalo tri dni, kým svoj vianočný obrázok namaľoval tak, aby s ním bol spokojný. „Je na ňom jedna z tých nocí, keď sa pripravujeme na to, že majú prísť Vianoce, vianočný predvečer,“ komentuje svoj obrázok. Vianočné mestečko si ako motív vybral preto, že rád maľuje architektúru. Aďko chodí do cirkevnej školy a na Vianociach sa mu najviac páči svetlo, keď všade svietia vianočné stromčeky. „U nás je skôr duchovná predstava Vianoc, pripravujeme sa na príchod Mesiáša, ale patrí k tomu aj vianočné pečenie, zdobíme stromček, pozeráme vianočné rozprávky.“ Páči sa mu, keď sú na Vianoce doma spolu pri stole, pomodlia sa, užívajú si sviatočnú atmosféru pri sviecach aj otvárajú darčeky. Na Štefana sa potom zídu s celou širokou rodinou u dedka, lebo doma vraj nemajú taký veľký stôl, aby sa k nemu zmestili všetci.
Čítajte viac Moje najkrajšie Vianoce: Detská výtvarná súťaž Pravdy je originálna
S darčekmi je to u Duníkovcov tak, že Aďko pred sviatkami prinesie domov plnú náruč reklamných letákov, ale chlapci vedia, že si z nich môžu vybrať niečo nie veľmi drahé, pretože inak by sa darčeky neušli ostatným deťom. „Aj Ježiško má obmedzené financie,“ dodáva Aďko. Z darčekov od redakcie Pravdy mal veľkú radosť, pretože veľa číta, a utrafili sme knihu z jeho obľúbenej série. Peniaze z výhry vraj rozdelí, za polovicu kúpi jedlo psíkom do útulku a za tú druhú lego.
