Madeira sa už krátko po svojom objavení stala dôležitým bodom na námornej ceste medzi Európou, Amerikou a Afrikou. Bohatstvo a prosperitu ostrovu priniesol najmä obchod s cukrom a vínom, čo podnietilo aj tunajší rozvoj umenia a kultúry. Miestni sú na svoju bohatú kultúru či unikátny folklór, aj keď ovplyvnený portugalskými koreňmi, veľmi hrdí. S folklórom sa stretnete aj v bežnom živote. Napríklad tržnica v hlavnom meste Funchal je okrem množstva ovocia, zeleniny a iného tradičného tovaru známa svojou živou a autentickou atmosférou a predajcovia často nosia madeirské kroje.
Foto: Pavol Urbánek
Tie sú pestrofarebné a tvorí ich dlhá sukňa s vertikálnymi pruhmi v červenej, modrej a žltej farbe, pričom horná časť je doplnená o jednoduchú bielu blúzku. Súčasťou kroja je často aj typická čiapka (carapuça) s malým špicom. Zvyčajne je jednofarebná – červená alebo modrá, vyrobená z vlny, ktorá chránila pred chladom, najmä v horských častiach ostrova. Ak sa čiapka nosí so špicom dole, je to znak manželstva alebo záväzku, zatiaľ čo špic nahor nosili nezadaní.
Foto: Pavol Urbánek
Čipka značí vkus aj prestíž
Madeirčania majú často odev ozdobený čipkou, ktorá ostrov preslávila. Bežne vidíte priamo na ulici ženy paličkujúce čipky. Madeirská čipka je svetoznáma pre svoju jemnosť, detailné vzory a vysokú kvalitu spracovania. Je jedným z kľúčových prvkov kultúrneho dedičstva Madeiry. Niet preto divu, že má na ostrove aj svoje pamätníky. Počiatky madeirskej čipky siahajú do polovice 19. storočia, keď sa jej výroba na ostrove začala postupne rozvíjať.
Predpokladá sa, že techniky vyšívania sa na Madeiru dostali z Portugalska. Ostrovania tieto techniky prispôsobili svojim podmienkam a vytvorili tak originálny štýl čipkovania. Čoskoro si čipka získala obľubu aj v zahraničí a stala sa dôležitým exportným artiklom. Bola cenená ako luxusný produkt, ktorý znamenal dobrý vkus a prestíž. Každý rok sa na Madeire koná festival venovaný čipke a tradičnému vyšívaniu, ktorý láka turistov aj miestnych obyvateľov. Návštevníci môžu sledovať prácu remeselníkov naživo a lepšie pochopiť, aká náročná je táto umelecká činnosť.
Foto: Pavol Urbánek
Na Madeire sa nachádza aj niekoľko múzeí a centier, ktoré sa venujú histórii a výrobe čipky. Napríklad vo Funchale sa o nej viac môžete dozvedieť v najznámejšej prevádzke Bordal priamo v centre mesta. Možno si tu zblízka pozrieť čipkované obrusy, vreckovky, závesy, odevy, výbavičky pre deti, svadobné šaty, ale aj vidieť, ako sa čipka používala na ozdobovanie dekoratívnych predmetov (fľaše, misky a podobne). Toto zdobenie predmetom každodennej potreby dodávalo eleganciu a jedinečný vzhľad. Čipka sa využívala aj v kostoloch – na dekoráciu liturgických odevov a predmetov ako oltárne prikrývky, ktorými sa zdobil kostol najmä počas Veľkej noci či Vianoc.
Foto: Pavol Urbánek
Kostoly boli tiež často vyzdobené glazovanými keramickými dlaždicami nazývanými azulejos, ktoré sú typické pre portugalskú kultúru. Dlaždice zvyčajne s modro-bielymi motívmi sa používali na dekorovanie interiérov kostolov, kaplniek, ale aj železničných staníc, fontán či tržníc. Na Madeire nájdete mnoho kostolov s dlaždicami, ktoré zobrazujú biblické príbehy, náboženské scény alebo výjavy z miestnej histórie. K tým najkrajšie vyzdobeným patrí Katedrála Sé, Kostol sv. Petra a Kostol sv. Jána Krstiteľa vo Funchale.
Foto: Pavol Urbánek
Ronaldova busta pobavila svet
K najnavštevovanejším múzeám na ostrove patrí múzeum venované najslávnejšiemu madeirskému rodákovi, svetoznámemu futbalistovi Cristianovi Ronaldovi. Pre každého futbalového nadšenca je jeho Múzeum CR7 priam povinnou zastávkou. Otvorili ho v roku 2013 na nábreží prístavu vo Funchale a je tu vystavených množstvo trofejí, futbalových dresov a pamätných predmetov spojených s jeho úspešnom športovou kariérou.
Foto: Pavol Urbánek
Pred múzeom stojí bronzová 3,8 metra vysoká a 800 kilogramov vážiaca socha Cristiana Ronalda, ktorú si radi fotia turisti. Autorom sochy je známy madeirský umelec Ricardo Veloza, ktorý Ronalda zobrazil s typickým úsmevom, oblečeného v drese, v postoji predtým, ako zahrá voľný kop. Hneď od jej odhalenia v roku 2014 najmä fanúšičky priťahuje na tejto soche oblasť slabín, ktorých sa rady dotýkajú. Svedčia o tom aj trenírky, ktoré má socha vyšúchané práve na tomto mieste.
Ronaldovi je venované ešte jedno umelecké dielo. Nachádza sa na tunajšom medzinárodnom letisku, ktoré od roku 2017 nesie jeho meno (Aeroporto Internacional da Madeira Cristiano Ronaldo). Aktuálne na toto letisko lietajú aj slovenskí dovolenkári, ktorí vďaka cestovnej kancelárii Čedok môžu využiť priame charterové lety z Viedne a Prahy.
Foto: Pavol Urbánek
Pri východe z letiskovej haly bola bronzová busta Cristiana Ronalda od miestneho sochára Emanuela Santosa. Už pri svojom odhalení v roku 2017 sa stala virálnou. Sociálne siete zaplavili fotky nevydarenej tváre futbalistu so zvláštnym úsmevom, ktoré pobavili ľudí po celom svete. Niet divu, že bola po necelých 16 mesiacoch potichu vymenená za novú bustu, ktorá tam je dodnes.
Churchill tu maľoval
Madeiru vo svete preslávili aj ďalšie osobnosti. Prostredníctvom umenia ju zviditeľnil aj Winston Churchill. Málokto vie, že dvojnásobný britský premiér bol aj vášnivým maliarom, spisovateľom a historikom. Za svoje historické diela dokonca dostal v roku 1953 Nobelovu cenu za literatúru.
Foto: Pavol Urbánek
Churchillove vášne – maliarstvo a písanie mu poskytovali únik z politického stresu a hektického života. Namaľoval vyše 500 obrazov, mnohé z nich dnes nájdete v známych galériách po celom svete a jeho obrazy sú aj mimoriadne cenené na aukciách. Napríklad jeho obraz Veža mešity Kutubíja bol v marci 2021 vydražený za neuveriteľných 8,3 milióna libier.
Churchill bol samouk a maľovať začal až v dospelom veku. Svoj prvý obraz namaľoval v roku 1915, keď mal 40 rokov. V jeho tvorbe možno pozorovať vplyv impresionizmu a k jeho obľúbeným maliarom patrili Claude Monet a Paul Cézanne. Najradšej maľoval krajinky a záhrady. Maliarskej vášni sa venoval aj počas januárovej cesty v roku 1950 na Madeiru. Prvého januára 1950 prišiel s manželkou, tajomníkom a dvoma sekretárkami loďou do Funchalu, kde sa zdržal do 12. januára. Počas tohto pobytu namaľoval viacero obrazov tunajšej prírody a malebných zákutí ostrova.
Jeho najznámejší madeirský obraz vznikol 8. januára 1950 v rybárskom mestečku Cȃmara de Lobos. Veľmi na neho zapôsobili útesy, prístav s rybárskymi člnmi a pestrofarebné domčeky. Svoje maliarske plátno, paletu farieb a štetce si rozložil na vyhliadke Espírito Santo (dnes vyhliadka Winstona Churchilla), ktorá sa nachádza priamo nad prístavom. Fotograf Raul Perestrelo zdokumentoval tento okamih a vzniklo tu niekoľko ikonických fotiek Churchilla ako maliara.
Tieto fotografie sú dodnes veľmi populárne a visia v miestnych reštauráciách, baroch i hoteloch. Môžete si ich zakúpiť ako suvenír v podobe pohľadnice či magnetiek. Na základe týchto fotiek portugalský sochár Martim Velosa v roku 2019 vyrobil bronzovú sochu Churchilla v životnej veľkosti, ako sústredene s cigarou v ústach maľuje prístav, sediac v typickom prútenom madeirskom kresle. Socha je umiestnená v prístave pred hotelom Pestana Churchill Bay, kde majú množstvo fotografií a artefaktov viažucich sa k najznámejšiemu britskému premiérovi.
Foto: Pavol Urbánek
Turisti si tu môžete prisadnúť na druhé prútené kreslo, ktoré je taktiež odliate z bronzu, a odfotiť sa s Churchillom. Okrem tejto sochy je tu ešte jedno umelecké dielo spojené s ním. Na vyhliadke, kde maľoval, je pamätná tabuľa zobrazujúca stojan na maliarske plátno a text upozorňujúci na Churchillovu návštevu. V niektorých múzeách a galériách na Madeire uvidíte aj iné Churchillove obrazy a v ponuke tour operátorov je aj exkurzia po miestach spojených s jeho pobytom. Churchillova niekoľkodňová návšteva v roku 1950 spopularizovala Madeiru aj v jeho domovskej krajine a dodnes sem prúdia britskí turisti.
Habsburská stopa
Na Madeire zanechali svoju stopu aj dve korunované hlavy z habsburského rodu, cisárovná Sisi a posledný rakúsko-uhorský cisár Karol I. V krásnych záhradách Quinta Vigia stojí dnes bronzová socha cisárovnej od portugalského sochára Luisa da Rocha Dinisa. Tá navštívila Madeiru v roku 1860, aby sa tu zotavila po prekonaní tuberkulózy. Už v tomto čase slúžil ostrov ako klimatické letovisko pre ľudí trpiacich pľúcnymi chorobami. Sisi sa tu natoľko zapáčilo, že sa sem vrátila ešte raz v roku 1893.
Foto: Pavol Urbánek
Záver svojho života na Madeire strávil aj posledný rakúsko-uhorský cisár Karol I., ktorý tu bol aj s rodinou vo vyhnanstve po tom, čo zanikla rakúsko – uhorská monarchia na konci I. svetovej vojny. Od roku 1921 žila rodina v skromných pomeroch na ostrove. V hoteli, kde bývali, ich okradli o rodinné šperky, čo ešte viac zhoršilo ich ekonomickú situáciu. Boli nútení presťahovať sa do domu nad Funchalom, na kopec Monte, kde v marci 1922 Karol vážne prechladol, keďže v dome sa slabo kúrilo. Napriek snahe lekárov 1. apríla 1922 zomrel vo veku 34 rokov.
Pochovali ho v miestnom kostole Nossa Senhora do Monte, kam dodnes prichádzajú návštevníci uctiť si jeho pamiatku. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. blahorečil za jeho snahu ukončiť vojnu mierom a za oddanosť katolíckej cirkvi. Leží v jednoduchej kovovej truhle, na ktorej je položená kovová replika českej svätováclavskej koruny, ktorá symbolizuje, že bol aj českým panovníkom. Pred kostolom sa nachádza cisárova bronzová socha v životnej veľkosti od sochára Ricarda Velosa.
Hurá na sane!
Hneď pod schodmi kostola sa nachádza ďalší symbol histórie a tradície Madeiry, štartovacie stanovisko pre „carros de cesto“ (madeirské prútené sane), ktoré patria k najznámejším turistickým atrakciám ostrova. Prútené sane sa tu objavili okolo roku 1850 a slúžili ako prepravný prostriedok na tovar, ale aj ako dopravný prostriedok pre miestnych obyvateľov, ktorí sa potrebovali rýchlo dostať z kopca Monte do Funchalu. V tom čase neexistovali moderné cesty a doprava bola náročná, takže tieto prútené sane boli vynikajúcim riešením pre strmé klesanie do mesta.
Foto: Pavol Urbánek
Sane sú vyrobené z prútia a dreva, pričom na spodnej časti sú osadené hladkými kovovými lyžinami, ktoré im umožňujú kĺzať sa po strmých asfaltových cestách. Sane vedú dvaja muži, „carreiros“, oblečení v bielom so slamenými klobúkmi na hlavách, ktorí majú na starosti ovládanie saní pomocou lana a topánok s gumovými podrážkami. Tie im pomáhajú brzdiť a udržiavať kontrolu nad smerom jazdy.
Záhrada plná umenia
Foto: Pavol Urbánek
V bezprostrednej blízkosti posledného odpočinku Karola I. sa nachádza záhrada umenia a exotiky Monte Palace Tropical Garden, známa pod názvom Monte Palace. Dostanete sa sem poľahky lanovkou priamo z Funchalu. Táto nádherná záhrada, rozkladajúca sa na ploche približne 70 000 metrov štvorcových, spája exotickú flóru, históriu a umenie. Monte Palace nie je len záhradou, ale aj skutočnou galériou pod holým nebom, kde sa prelína príroda s množstvom umeleckých diel.
Foto: Pavol Urbánek
Pôvodne na mieste Monte Palace stál hotel, ktorý bol postavený koncom 19. storočia. Návštevníci Madeiry si ho rýchlo obľúbili. Neskôr hotel prešiel do vlastníctva jedného z najbohatších portugalských podnikateľov José Berarda, rodáka z Madeiry, vášnivého zberateľa umenia a filantropa, ktorý sa rozhodol premeniť tento priestor na tropickú záhradu. Zbierkový fond zahŕňa nielen sochy a keramiku, ale aj jedinečné umelecké inštalácie, ktoré zdobia rôzne časti záhrady. Jedným z najvýraznejších prvkov je séria japonských a čínskych inšpirácií, ktoré sa odrážajú v rôznych sochách (napríklad je tu niekoľko bojovníkov zo slávnej terakotovej armády prvého čínskeho cisára), pavilónoch a detailoch.
Foto: Pavol Urbánek
V záhrade možno nájsť keramické panely s mozaikami, ktoré zobrazujú scény z portugalskej histórie, najmä obdobie námorných objavov. Vystavená je tu aj jedna z najvýznamnejších súkromných zbierok dlaždíc azulejos od 15. až po 20. storočie. Monte Palace tiež ponúka priestor pre sochy súčasných portugalských aj zahraničných umelcov, čím sa stáva otvorenou galériou, ktorá prepája tradičné a moderné umelecké prvky. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria africké sochy z kmeňa Shona, pôvodom zo Zimbabwe.
Táto kolekcia, známa ako „Sculpture Garden“, zahŕňa desiatky fascinujúcich kamenných sôch, ktoré zachytávajú rôzne aspekty života, duchovna a prírody v Afrike. Nachádza sa tu aj múzeum, ktoré je zamerané na minerály a drahokamy, a galerijný priestor. Uvidíte tu viac ako tisíc vzácnych kameňov a minerálov z rôznych častí sveta, najmä z Brazílie a Afriky. V galerijnej expozícii je vystavených množstvo moderných umeleckých diel od renomovaných portugalských i zahraničných umelcov.
Maľby na dverách
A na záver pobytu na Madeire stojí za to vybrať sa na prechádzku do centra Funchalu, kde sa nachádza skrytý umelecký klenot. Je ním malebná umelecká ulička, známa ako Rua de Santa Maria. Táto ulička, ktorá bola kedysi len tichým, zanedbaným zákutím starého mesta, sa dnes stala jednou z jej najnavštevovanejších častí, vďaka projektu „Arte Portas Abertas“ (Otvorené dvere umenia). Všetko sa začalo v roku 2010 ako iniciatíva miestnych umelcov na oživenie starého centra Funchalu. Pôvodným cieľom bolo priniesť život do opustených ulíc a dodať miestnym obyvateľom pocit pýchy na svoju mestskú štvrť.
Foto: Pavol Urbánek
Umenie malo nahradiť sivé a chátrajúce dvere farebnými výtvormi, ktoré by odrážali nielen kreativitu umelcov, ale aj ducha samotného mesta. Čo sa začalo ako malý umelecký projekt, prerástlo do živého a pulzujúceho umeleckého prejavu. Z Rua de Santa Maria sa stalo jedinečné miesto, kde sa stretáva história a moderná tvorivosť. V tejto uličke sa odvtedy nachádza množstvo, kaviarní, reštaurácií, barov, galérií a obchodíkov s umeleckými predmetmi a väčšina ich dverí je pomaľovaná maľbami.
Možno tu nájsť diela rôznych umeleckých štýlov a techník – od klasickej olejomaľby až po moderné streetartové prvky. Niektoré maľby sú abstraktné, plné geometrických tvarov a farieb. Iné sú realistické, zobrazujú portréty miestnych ľudí, rybárov alebo staré ženy sediace na priedomí, ktoré akoby rozprávali príbehy o minulosti Funchalu. To, čo robí Rua de Santa Maria takou výnimočnou, je jej prístupnosť. Návštevníci nemusia vstupovať do tradičných galérií či múzeí, aby si vychutnali umenie, stačí sa len prechádzať uličkami a nechať sa unášať pohľadom na pestré diela. Príďte sa o tom presvedčiť na vlastné oči.
