V dedinke Santana na severe ostrova turista narazí na jeden zo symbolov Madeiry – tradičné farebné domčeky s charakteristickou trojuholníkovou strechou, ktoré sa nazývajú palheiros alebo aj casas de Santana. Sú to malé trojuholníkové domčeky so strmou strechou, ktorá siaha až po zem. Drevo a kameň sa zvyčajne používali na stavbu fasády domu, kým slama, prútie, trstina či kukuričné listy na zastrešenie a zateplenie stien, lebo dobre izolovali a chránili pred dažďom.
Pozrite sa, čo všetko uvidíte na Madeire
Domy boli kombináciou obydlia a skladovacieho priestoru, kde sa ukladali poľnohospodárske nástroje a úroda. Prízemie bolo obytným priestorom pre ľudí, ale v oddelenej časti aj pre dobytok a v najvyššej časti domu sa sušili a skladovali poľnohospodárske plodiny. Domčeky majú typické biele fasády s červenými dverami a oknami s modrým obložením. Domy casas de Santana sa stali symbolom kultúrneho dedičstva Madeiry a často ich vidieť na pohľadniciach, magnetkách a ďalších turistických materiáloch.
Dnes slúžia prevažne ako turistická atrakcia – buď ako múzeá, remeselné dielničky, či predajne suvenírov. Modernizované verzie sa používajú aj ako chaty, reštaurácie alebo ako ubytovanie pre turistov. Madeirské palheiros sú teda nielen pamiatkou na tradičný spôsob života, ale aj symbolom spojenia ostrova s jeho históriou a kultúrou.
Foto: Pavol Urbánek
V levade ako v Jurskom parku
Levady – madeirské zavlažovacie kanály sú nielen technickým, ale aj architektonickým zázrakom. Umelo vybudované zavlažovacie kanály s kamennými mostíkmi a tunelmi vyrezané do hôr sú súčasťou miestneho kultúrneho dedičstva, pretože zohrávajú kľúčovú úlohu v histórii i súčasnosti ostrova. Levady vznikali krátko po kolonizácii Madeiry (po roku 1419). Keďže ostrov má rôznorodé klimatické podmienky – severná časť je bohatá na zrážky, zatiaľ čo južná časť je suchšia a vhodnejšia na pestovanie plodín, ako je cukrová trstina, vinič či banány. Aby bolo možné privádzať vodu z vlhkejšieho severu na juh, začali sa stavať levady.
Inšpiráciou boli podobné systémy, ktoré už existovali v južnom Španielsku a na Kanárskych ostrovoch. Hlavným účelom levád bolo rozvádzať vodu na zavlažovanie poľnohospodárskych plodín. Mnohé levady zároveň napájali vodné mlyny na mletie obilnín. Ich výstavba bola náročná – vykopávali sa do strmých svahov a občas prechádzali aj tunelmi cez skalnaté úseky. Na túto fyzicky náročnú prácu boli často využívaní otroci alebo odsúdení trestanci. Dnes levady križujú celý ostrov, ich dĺžka presahuje 2 500 km a využívajú sa na zavlažovanie poľnohospodárskych polí či pohon vodných elektrární. Zároveň sú jednou z najväčších turistických atrakcií Madeiry.
Čítajte viac Kde je busta Ronalda, čo pobavila svet a kde maľoval Winston Churchill? Predsa na Madeire! A čo tu robila cisárovná Sisi?
Chodníky pozdĺž levád, široké 1 až 2 metre, sú známe ako levada walks a prevedú turistov cez nádherné prírodné scenérie s jedinečnými výhľadmi, vodopádmi vrátane unikátnych laurisilvových (vavrínových) lesov, ktoré sú pre svoju jedinečnosť, biodiverzitu a historický význam od roku 1999 zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Laurisilva je hustý subtropický les, ktorého názov pochádza od latinského slova „laurus“ (vavrín) a „silva“ (les), keďže hlavným druhom stromov v tomto lese sú prastaré vavríny.
Foto: Pavol Urbánek
Počiatky tohto pralesa vznikli už pred 20 miliónmi rokov – pôvodne pokrýval väčšinu Európy. Dnes sa jeho pozostatky nachádzajú už len na Azoroch, Kanárskych ostrovoch, Kapverdoch a práve na Madeire, kde sa ich zachovalo najviac. Nachádza sa v nich množstvo rastlinných a živočíšnych endemitov, čiže ich neuvidíte nikde inde na svete. Prechádzka laurisilvovým lesom je návratom do praveku, kde sa človek cíti ako v Jurskom parku.
Najfotogenickejšou časťou týchto lesov je les Fanal. Bizarné tvary až 600 rokov starých vavrínov tu väčšinu roka zahaľuje hustá hmla, čo vytvára priam mystickú atmosféru. K turisticky najobľúbenejším patrí Levada das 25 Fontes, Levada do Caldeirao Verde alebo Levada Faja do Rodrigues. Levady boli a sú symbolom spojenia medzi človekom a prírodou na Madeire. Hoci vznikli z praktickej potreby, dnes reprezentujú technické majstrovstvo, historickú hodnotu a ponúkajú zážitok, ktorý priťahuje tisíce turistov ročne.
Skvost modernej architektúry
K architektonicky najzaujímavejším stavbám na ostrove patrí Múzeum súčasného umenia – MUDAS v Calhete, malebnom mestečku na juhozápadnom pobreží ostrova. Výtvor madeirského rodáka, architekta Paula Davida, ktorý navrhol moderný a minimalistický priestor s harmonickým začlenením do okolia, je sám osebe umeleckým dielom. Čisté línie, využitie prírodných materiálov a otvorené priestory vytvárajú atmosféru priateľskú k umeniu aj návštevníkom. A k tomu ešte neuveriteľný výhľad na Atlantický oceán, keďže múzeum je postavené na útesoch nad mestom, vytvára silný kontrast medzi modernou architektúrou a okolitou prírodou.
Foto: Pavol Urbánek
Konštrukcia budovy umožňuje vstup prirodzeného svetla do vnútorných priestorov, čo zlepšuje zážitok z umeleckých diel. Múzeum sa tak stáva ideálnym miestom na kontempláciu v tichu, ktoré je prerušované iba zvukmi oceánu. Paul David za svoj návrh získal v roku 2005 ocenenie Mies van der Rohe Award – najprestížnejšiu cenu za európsku súčasnú architektúru.
Múzeum sa špecializuje na prezentáciu súčasného umenia, pričom jeho zbierka zahŕňa diela portugalských a medzinárodných umelcov. V stálych expozíciách sa nachádzajú diela, ktoré odrážajú rôzne umelecké prúdy a štýly, od abstraktného umenia a expresionizmu až po konceptuálne a experimentálne diela. Múzeum sa zameriava na to, aby predstavovalo umenie, ktoré je nielen vizuálne zaujímavé, ale aj intelektuálne podnetné a nabáda návštevníkov k zamysleniu nad témami súčasného sveta.
Foto: Pavol Urbánek
Medzi významných zastúpených autorov patria Paula Rego, Júlio Pomar, Helena Almeida a ďalší. Ich práce prinášajú rôznorodosť pohľadov na umenie, pričom zahŕňajú rôzne techniky a prístupy, ako sú maľba, sochárstvo, inštalácie, videoumenie a digitálne médiá. Tieto expozície sa pravidelne obmieňajú, aby návštevníci mali vždy dôvod vrátiť sa a objavovať nové diela a prístupy.
Jedným z hlavných lákadiel sú tu dočasné výstavy, ktoré prinášajú aktuálne umelecké tendencie a diela nových talentov. Múzeum pravidelne organizuje výstavy, ktoré reflektujú súčasné problémy a témy, ako sú ekologická kríza, sociálne zmeny, digitálna kultúra či otázky identity a osobnej slobody.
Niemeyerova poézia z betónu
Na záver nášho putovania po architektonických skvostoch Madeiry sme si nechali nadčasovú architektúru komplexu od svetoznámeho brazílskeho architekta Oscara Niemeyera. Táto ikona modernizmu sa preslávila v 60. rokoch minulého storočia unikátnymi stavbami nového hlavného mesta Brazílie či budovou OSN v New Yorku. Niemeyer uprednostňoval nielen pohľadový betón, ale aj organické formy s ich krivkami a oblúkmi – vo všeobecnosti odmietal pravé uhly. Jeho odvážne a nekonvenčné návrhy mu vytvorili povesť jedného z najvýznamnejších predstaviteľov modernizmu.
Foto: Pavol Urbánek
V roku 1976 Niemeyer dokončil vo Funchale jedno zo svojich najznámejších diel v Európe – hotelový komplex Casino Park Hotel (dnes pod názvom Pestana Casino Park Hotel), zahŕňajúci hotel v tvare škatule na koloch, samostatne stojace kruhové kasína a plochú budovu, ktorá slúžila ako kongresová sála.
Foto: Pavol Urbánek
Tento komplex budov je považovaný za významný príklad modernistickej architektúry, ktorá prepája estetiku s funkčnosťou. Architektúra hotela je typickým príkladom štýlu, ktorý ho preslávil, keďže vytváral poéziu z betónu s charakteristickými hladkými, zakrivenými líniami, ktoré sú harmonicky začlenené do prírodného prostredia ostrova.
Hotel je postavený na útesoch s výhľadom na Atlantický oceán, čo pridáva dramatický efekt jeho dizajnu. Použitie betónu v kombinácii s veľkými sklenenými plochami umožňuje maximálne prepojenie interiéru s exteriérom a vytvára pocit otvorenosti a priestrannosti. Stavba komplexu nie je len príkladom jeho architektonického majstrovstva, ale je tiež obohatená o množstvo umeleckých diel, ktoré dotvárajú jeho jedinečnú atmosféru. V interiéri narazíte na pôvodné tapisérie, sochy a maľby.
Foto: Pavol Urbánek
Tapisérie zo 70. rokov 20. storočia, ktoré zdobia steny hotela, majú moderné, abstraktné vzory a farby, ktoré ladia s celkovou estetikou priestoru. Najväčšiu tapisériu uvidíte na gigantickom točitom betónovom schodisku, dokonale kontrastuje s jednoduchými a čistými líniami betónu a skla.
V hoteli sa nachádza aj množstvo sôch, ktoré takisto reflektujú modernistické a abstraktné umenie. Dokonca je tu vystavená aj Niemeyerova socha Mulher IV. zo série sôch, ktorou skladá hold ženám. Často vyzdvihoval ženské telo a jeho krivky ako inšpiráciu pre svoje návrhy, videl v ňom symbol krásy a elegancie.
Spoločné priestory hotela, ale aj hotelové izby sú zdobené aj modernými maľbami a grafikami, ktoré korešpondujú s touto nadčasovou architektúrou. Najpútavejšou stavbou je asi kasíno, ktoré vyniká svojimi zaoblenými tvarmi, plynulými líniami a elegantnou jednoduchosťou. Má tvar veľkej tŕňovej koruny a zapadá do krajiny, akoby do nej vrástlo. Často ho prirovnávajú k zmenšenine Niemeyerovej slávnej katedrály v Brazílii.
Madeira je jednoducho jedinečná v tom, ako sa jej architektúra prispôsobila divokej prírode a kultúre ostrova. Tieto stavby odrážajú históriu a kreativitu jej obyvateľov.
