Kaštieľ v Rusovciach, známy svojou neogotickou architektúrou inšpirovanou anglickými tudorovskými zámkami, bol dlhé roky zanedbávaný. Postupne sa dostal až do havarijného stavu, steny sa začali rozpadávať, bola narušená statika, cez poškodenú strechu prenikala voda, drevené súčasti interiéru napadla drevokazná huba a celému objektu hrozil zánik.
Hoci je kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je vo vlastníctve štátu, naposledy ho využíval v minulom storočí ako svoje sídlo Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Ten tu sídlil od roku 1950 a v roku 1982 začal s rekonštrukciou chátrajúcej budovy, ale pre neustále zmeny projektu a nedostatku financií práce na obnove postupne zastali.
Pozrite si snímky z rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach
Po roku 1989 kaštieľ viackrát zmenil majiteľa, najprv ho vlastnila Slovenská národná galéria, neskôr Národná banka Slovenska a od roku 1995 je vlastníkom kaštieľa Správa zariadení Úradu vlády SR. Po tridsiatich rokoch ďalšieho plánovania, súdenia sa o vlastníctvo objektu s rádom benediktínov sídliacich v maďarskej Pannonhalme, ktorým posledná majiteľka kaštieľ odkázala až do konečného rozsudku v prospech Slovenska, sa mohla v júni 2024, po schválení vládou spustiť komplexná obnova kaštieľa a priľahlého areálu s anglickým parkom.
Rekonštrukcia zahŕňa obnovu exteriéru aj interiéru kaštieľa vrátane historických výmalieb, povrchov stien, podláh a stropov. Po dokončení prác, ktoré sú plánované na koniec roku 2029, však bude kaštieľ slúžiť výlučne na reprezentačné účely vlády SR, najmä pre štátne podujatia na najvyššej úrovni a ubytovanie významných zahraničných hostí.
Foto: Úrad vlády SR
Vláda potrebuje adekvátne budovy pre podujatia štátnej reprezentácie, ako je napríklad predsedníctvo v Rade EÚ, ktorej bude Slovensko predsedať od januára do júna 2030. Zároveň Bratislava nedisponuje vhodnými ubytovacími zariadeniami, kde by mohli prespať premiéri, prezidenti či monarchovia cudzích krajín pri oficiálnych návštevách Slovenska. Aby nemuseli korunované hlavy prespávať vo vládnom hoteli Bôrik ešte z čias komunizmu, ako sa to stalo v roku 2008 britskej kráľovnej Alžbete II. či nórskemu kráľovi Haraldovi V. v roku 2010, vlani vláda rozhodla, že kaštieľ v Rusovciach bude k dispozícii na tieto účely.
Foto: Pavol Urbánek
Verejnosť sa tam tak dostane len počas mimoriadnych akcií, ako býva napríklad deň otvorených dverí. Pre verejnosť bude ale prístupný obnovený čeľadník v susedstve kaštieľa, kde je plánovaná reštaurácia s kaviarňou, výstavná a sobášna miestnosť. Čeľadník tak rozšíri možnosti, aby sa obyvatelia Rusoviec a ich návštevníci mali kde zastaviť, občerstviť sa a dozvedieť sa viac o histórii kaštieľa a jeho okolia. Dnes je takýmto príjemným miestom len tunajší Kostol sv. Víta, ktorý stojí v bezprostrednej blízkosti čeľadníka a kaštieľa. Kostol je odsvätený a slúži ako Kaviareň Sankt Vitus Kaffe, kde sa konajú aj umelecké výstavy či koncerty. Priľahlý park prejde taktiež revitalizáciou a bude upravený v anglickom štýle.
Prevratné objavy
Počas prvej fázy archeologického výskumu, ktorý je súčasťou rekonštrukčných prác a začal sa v septembri 2024, prišlo k prevratným nálezom, ktoré nemajú na Slovensku obdobu. Našli sa početné základy ľudských obydlí, pozostatky pôvodného stredovekého hradu či množstvo archeologických artefaktov. K najvýznamnejšiemu objavu, na ktorý narazil tím archeológov z Trnavskej univerzity pod vedením doc. Erika Hrnčiarika, je unikátny antický akvadukt. Tento 1800 rokov starý rímsky vodovod, nachádzajúci sa približne 80 cm pod povrchom, je vymurovaný zo zmesi malty a kameňa a dno tvoria rímske tehly nazývané teguly.
Foto: Úrad vlády SR
Doteraz sa podarilo preskúmať 38 metrov tohto vodovodu, pričom na jeho stavbu Rimania použili približne 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Tehly boli dokonca osignované aj menom majstra, ktorý ich v 2. storočí n.l. vyrobil. Volal sa Gaius Valerius Constantinus Carnuntimus (po slovensky Konštantín Karnuntský).
Pochádzal z Carnunta, hlavného mesta vtedajšej rímskej provincie Horná Panónia, ktoré dnes leží v katastrálnom území dnešných obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg v Dolnom Rakúsku neďaleko Bratislavy. A v jednej tehle dokonca zanechal svoj „podpis“ aj majstrov štvornohý pomocník, keďže sa zachoval do dnešných dní aj odtlačok nohy psa, ktorý počas sušenia tegúl cez ne prebehol, a tak spravil nezmazateľnú stopu v histórii.
V prvotnej fáze objavu archeológovia nepredpokladali, že našli až takýto architektonický poklad, lebo kamenná štruktúra a dokonalo poukladané tehly im evokovali obyčajný vodovod z 20. storočia. Jednoducho bola táto stavba tak dobre zachovaná, že nepredpokladali, že by mohla mať až 1800 rokov. Tento objav je mimoriadne významný, keďže ide o prvý preskúmaný rímsky akvadukt na Slovensku. Podobné stavby boli doteraz známe len z územia bývalej Rímskej ríše. Akvadukt sa zachoval v skvelej podobe a nachádza sa v ochrannej pamiatkovej zóne Svetového dedičstva UNESCO, pretože na katastrálnom území Rusoviec ležia aj pozostatky rímskeho vojenského tábora Gerulata, okolo ktorého sa rozprestierala aj civilná osada, ktorá hospodársky zabezpečovala tento tábor.
Foto: Úrad vlády SR
Boli spolu s podobným vojenským táborom v Iži v roku 2021 zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ako súčasť nadnárodnej lokality Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes. Tento jedinečný rímsky akvadukt bude do tohto prestížneho celosvetového zoznamu pripísaný k takým pamiatkam, ako je Veľký čínsky múr či egyptské pyramídy.
Možno sa objavia aj rímske kúpele
Nález rímskeho akvaduktu v Rusovciach poskytuje cenné informácie o technických zručnostiach a infraštruktúre Rimanov na našom území. Kanál je široký jednu rímsku stopu, prietok má 30 centimetrov a zachovalo sa z neho 38 metrov. A prečo v takej skvelej kondícii? Je to vďaka tomu, že sa používal krátko, zhruba len 50 rokov a následne bol zasypaný, čo ho skvele zakonzervovalo. Buď ho zasypali samotní Rimania, alebo prišlo k prírodnej katastrofe a zalial ho rozvodnený Dunaj. Keďže akvadukt smeroval od Dunaja k dnešnému kaštieľu, znamenalo to, že sa sem voda dodávala a nie odvádzala, čiže to nemohla byť kanalizácia, alebo bol to určite vodovod.
Foto: Úrad vlády SR
Tento vodovod je na Slovensku jedinečný, podobné sa síce našli vo Viedni, Carnunte či Budapešti, ale v omnoho menšom rozsahu ako u nás. Ak by sme chceli vidieť niečo podobné, musíme zájsť do Pompejí či do Ríma. A nález našich archeológov mohol byť ešte významnejší, nebyť neskoršej výstavby kaštieľa za Zichyovcov, keď okolo roku 1850 pri výstavbe modernej kanalizácie a neskoršej ľadovne časť tohto akvaduktu nenávratne zničili.
Foto: Úrad vlády SR
Archeológom a pamiatkarom sa podarilo presvedčiť o unikátnosti tejto stavby dnešných projektantov obnovy kaštieľa a aby akvadukt ostal v zemi na pôvodnom mieste, navrhovanú technickú stavbu, ktorá mala vzniknúť pod povrchom, posunuli o niekoľko metrov ďalej. Bolo to dôležité aj vzhľadom na cieľ zapísať akvadukt do UNESCO, keďže v ich štatúte je striktne dané, že pamiatka, ktorá ašpiruje na zápis, musí zostať autentická a na svojom pôvodnom mieste. O prezentácii vodovodu pre verejnosť sa ešte nerozhodlo. Buď ostane zasypaný pod zemou, aby neprišlo k jeho devastácii, keďže tam má svoju pôvodnú vlhkosť, nevysychá a nerozpadne sa. Prípadne sa uvažuje o prekrytí sklom, aby bol viditeľný aj z povrchu zeme, len na to ho treba špeciálne odizolovať, čo je finančne veľmi náročné.
V každom prípade ho trojdimenzionálne naskenovali a bude vyhotovená jeho 3D podoba, ktorá bude atraktívna pre návštevníkov. Tím archeológov pracujúci na odkrývaní rímskeho dedičstva sa domnieva, že akvadukt slúžil na prísun veľkého množstva vody do nejakej mohutnejšej stavby, ako boli napríklad vtedajšie rímske verejné kúpele, stavané na spôsob dnešných wellnesov. Čiže predpokladajú, že sa tu nachádzali bazény so studenou a teplou vodou, suché a mokré sauny atď. Možno sa im túto hypotézu podarí dokázať a objavia aj základy rímskych kúpeľov v nadchádzajúcom archeologickom výskume, ktorý sa začne v máji tohto roku. Bol by to ďalší unikát, keďže na území Slovenska sa ešte takéto verejné rímske kúpele nenašli.
Foto: Pavol Urbánek
Rímska bronzová peňaženka
Okrem akvaduktu archeológovia objavili aj ďalšie artefakty z rímskeho obdobia, ako hodnotnú keramiku terra sigillata, tabuľové sklo, ktoré slúžilo ako výplň okien, čo v rímskych časoch bolo luxusom, olejové lampičky, mince z obdobia vlády cisára Trajána (98–117 n.l.), spony do vlasov či strieborný náramok.
Jedinečným predmetom, ktorý vyčnieva medzi ostatnými, je však rímska bronzová peňaženka, ktorá vyzerá ako dámska kabelka a slúžila na bezpečné nosenie zlatých a strieborných mincí. Nosila sa na ruke tou stranou, ktorá sa dala otvárať a vnútri boli peniaze, čo umožňovalo bezpečne chodiť nakupovať na trhovisko a nikto z nej nemohol ukradnúť peniaze. Na celom svete sa ich našlo v rôznom stave len 20, takže je to raritný 21. nález v dokonalom stave. Podobné môžete vidieť napríklad len v Pompejach či Britskom národnom múzeu v Londýne.
Foto: Úrad vlády SR
Čeľadník bude slúžiť verejnosti
Nález peňaženky sa uskutočnil pri archeologickom preskúmavaní pôvodného čeľadníka, kde bývalo služobníctvo slúžiace na panstve a v kaštieli. Čeľadník bol postavený okolo roku 1750 a počas 1. svetovej vojny v ňom princezná Štefánia Lónyayová zriadila vojenský lazaret a sama v ňom ako hlavná sestra pomáhala. Pivnice slúžili ako sklady potravín. Našla sa tu aj dedinka z rímskej doby, z obdobia okolo roku 200 n.l. Objekty čeľadníka boli ešte v horšom stave ako samotný kaštieľ. Bolo nutné ich očistiť od náletovej zelene, vypratať, preskúmať, zdokumentovať a následne pre narušenú statiku celé rozobrať, aby mohol byť opätovne postavený. Budovy boli totiž úplne zdevastované, bez striech a v podstate to bola ruina, ktorá ohrozovala prípadných zvedavcov, ktorí sem zavítali.
Foto: Pavol Urbánek
Po obnove to bude jediný priestor slúžiaci aj verejnosti a obyvateľom Rusoviec. Jeho rekonštrukcia prinesie vznik jednopodlažnej stavby s átriom a zachovanými pivnicami. Celá stavba bude navonok historizujúca, kde budú využité pôvodné kamenné a tehlové prvky z rozobratej stavby, vnútorné priestory však budú súčasné. Nájdete tu výstavné priestory, kde plánujú predstaviť aj tu odkryté archeologické artefakty, obradnú sieň a reštauráciu s kaviarňou. Pred štartom je aj revitalizácia parku.
Vyrúbu sa staré a choré stromy, nasledovať bude obnova drevín, trávnikov, chodníkov a drobnej parkovej architektúry ako aj doplnenie nových prvkov. Park však bude od kaštieľa oddeľovať plánované asi sklenené oplotenie, podobné tomu, ktoré je dnes v Grassalkovichovej záhrade, kvôli bezpečnosti zahraničných delegácií. Obnovený bude aj murovaný plot, ktorý areál oddeľoval od cesty.
Kaštieľ stojí na stredovekých základoch hradu
Nielen rímske pamiatky sa našli pod povrchom, ale pri zisťovacom archeologickom výskume, ktorý prebehol už v roku 2018, boli vykopané základy pôvodného stredovekého hradu, ktorý bol zbúraný v 19. storočí pri výstavbe dnešného kaštieľa. Prvá zmienka o hrade je z druhej polovice 13. storočia, súčasnú podobu kaštieľa v tudorovskom štýle mu dal gróf Emanuel Zichy-Ferraris v polovici 19. storočia. Kaštieľ bol sídlom rusovskej vetvy Zichyovcov od roku 1646. Súčasná podoba pamiatky pochádza z rokov 1843–1850, keď boli vybudované dnes dominantné časti kaštieľa, predovšetkým dvojkrídlová budova v tvare písmena U s čestným nádvorím.
Ďalší majitelia panstvo zveľaďovali, postupne ku kaštieľu pribudli vežičky a obklopený bol rozsiahlym anglickým parkom. Pri vykopávkach sa našla aj pôvodná studňa, ľadovňa či zvyšky terasy, odkiaľ sa prechádzalo do parku. Táto bude tiež obnovená. Po Zichyovcoch kaštieľ niekoľkokrát zmenil majiteľov, poslednými boli manželia Elemér Lónyay a belgická princezná Štefánia. Koniec panstva prišiel počas druhej svetovej vojny. V roku 1944 väčšiu časť kaštieľa obsadil nemecký wermacht a o rok na to sovietske vojská, ktoré ho počas jedného týždňa dokázali vydrancovať. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal SĽUK, ktorý tam mal svoje sídlo. Neskôr sa vysťahoval do susedných priestorov bývalej koniarne a kaštieľ začal chátrať.
Interiéry prechádzajú komplexnou obnovou
Množstvo práce čaká reštaurátorov a stavbárov aj vo vnútri kaštieľa. Pri prípravných prácach bolo potrebné staticky zabezpečiť schátrané konštrukcie, múry, pivnice, podlahy, urobiť dendrologický výskum drevených krovov a dreveného obloženia miestností, následne odborne demontovať časti napadnuté drevokaznou hubou, ale aj dať na reštaurovanie štukové stropy a obnoviť umeleckú výmaľbu stien. Po rekonštrukcii budú pôvodné umelecké výzdoby doplnené o zapožičané obrazy a gobelíny z depozitárov SNG.
Vybavenie miestností bude kombináciou historického a novodobého mobiliára.
Kaštieľ má tri nadzemné podlažia a jedno podzemné. Na každé nadzemné podlažie pripadá približne 30 miestností, kým v podzemných priestoroch sa pripravuje kuchyňa, reštaurácia, sklady či technické miestnosti. Pre diplomatické návštevy zasa budú v bočných krídlach ubytovacie priestory. Na reprezentačné podujatia bude slúžiť viacero miestností v centrálnej časti kaštieľa. Predovšetkým najveľkolepejšia Rytierska sála obložená drevenými kazetami a nástennými obrazmi s veľkými vitrážovými oknami a krbom. Po pravej strane sú tri salóny – Tyrkysový, Biliardový a Biely.
Foto: Úrad vlády SR
Vľavo je jedáleň a Čínsky, tzv. Červený salón. Na prízemí je knižnica, Turecký salón a Sala terrena, kde prijímali predchádzajúci majitelia hostí. Z ďalších miestností sú to pracovne, spálne a oddychové miestnosti. Každá budova má schodisko, v kaštieli ich je niekoľko – slávnostné, tri neogotické pre hostí a dve točité pre služobníctvo. Súčasťou objektu je aj kaplnka, ktorá sa taktiež obnovuje. Práce na celej stavbe by mali byť ukončené do konca roku 2029. Verme, že sa podarí zachrániť tento architektonický skvost nielen Bratislavy, ale celého Slovenska.
