Ako vznikla kolektívna kniha o výskume v Egypte? Kto mal tento dobrý nápad?
S nápadom napísať knihu o poľsko-slovenskom výskume na Tell el-Retábí prišiel už dávno Jozef Hudec. Poľsko-slovenský výskum trvá od roku 2007, má značné výsledky, usúdili sme teda, že by bolo dobré o ňom napísať pre širokú verejnosť.
Chceli sme zapojiť viacerých členov medzinárodného tímu, ktorí sa na výskume počas dlhých rokov zúčastňovali, aby porozprávali, čomu sa venovali a venujú. Jozef Hudec oslovil rôznych autorov a zozbieral texty už pred pár rokmi. Až prednedávnom sme sa však konečne dostali k tomu, aby sme texty editovali a pripravili na vydanie.
Kto sú tí autori a aký je rozsah publikácie?
Rozsah knihy je 305 strán a má 20 kapitol. Posledná, 21., kapitola je prehľadom jednotlivých výskumných sezón do roku 2023. Kniha je bohato ilustrovaná farebnými fotografiami z výskumu, ako aj množstvom iného obrazového materiálu. Autormi sú rôzni odborníci zo Slovenska, z Čiech, Rakúska, Poľska, Veľkej Británie či z Egypta.
Sú to archeológovia, egyptológovia (Lucia Hulková, Ľubica Hudáková, Květa Smoláriková, Martin Odler, Sławomir Rzepka, Mustafa Nureldín, Jozef Hudec a ja), ale aj špecialisti z iných odborov, ktorí sa na výskume podieľajú – antropologička (Alena Šefčáková), pedológ (Emil Fulajtár), stavebný inžinier (Miroslav Černý), archeobotanička (Claire Malleson), nezávislý bádateľ o biblických dejinách (Ľuboš Podhorský), geodetka (Eva Stopková), geofyzici (Kamil Rozimant a Vojtech Gajdoš) a keramologička (Anna Wodzińska).
Výnimočná je kapitola redaktorky Slovenského rozhlasu Táne Kusej, ktorá od začiatku pôsobenia slovenských egyptológov intenzívne sledovala ich činnosť, tak na Slovensku, ako aj v Egypte, a popularizovala ju v rozhlase prostredníctvom rôznych relácií.

Vy s Jozefom Hudecom ste výskumníci aj editori. Čo to presne znamená? Vyberali ste zo širšieho materiálu? Aké objavy ste chceli vyzdvihnúť?
Chceli sme, na jednej strane, predstaviť najdôležitejšie nálezy, ich význam pre staroegyptské dejiny (ako aj dejiny 2. – 1. tisícročia pred Kristom vo východnom Stredomorí), a teda dejiny osídlenia a života na tomto mieste vo východnej nílskej delte (údolie Tumilát).
Na strane druhej sme chceli vykresliť, ako vyzerá a prebieha archeologický výskum v Egypte. Akí odborníci sa na ňom podieľajú a čo všetko skúmajú (od zvyškov architektúry, kostrových pozostatkov ľudí a zvierat po životné prostredie – pôdu, geológiu, geodéziu a množstvo iného). To všetko čo najzrozumiteľnejším spôsobom a s bohatými ilustráciami.
V čom spočíva význam tohto výskumu?
Ide o staroveké sídlisko, ktoré je dlhodobo systematicky skúmané. Podobných lokalít je v Egypte stále málo. Výskum je zároveň aj záchranný, pretože lokality vo východnej delte sú veľmi ohrozené moderným životom. Miesto bolo osídlené najneskôr od tzv. Druhého prechodného obdobia (ca 1800 – 1550 pred Kr.), keď túto časť Egypta ovládali panovníci ázijského pôvodu (tzv. Hyksósi). Vzhľadom na to, že krajina bola rozdrobená a správy, ktoré o období máme, sú veľmi fragmentárne a tendenčné (písali ich Egypťania v rámci propagandy), stále je to veľmi neprebádaná oblasť.

Môžete priblížiť oblasť, o ktorú ide?
Zvlášť zaujímavé je miešanie kultúrnych elementov a tradícií – egyptských (zvlášť v tejto časti Egypta) a ázijských, nehovoriac o historických udalostiach, ktoré máme alebo nemáme doložené v archeologickom materiáli. Z tohto obdobia máme na lokalite doložené nielen sídlisko (obydlia), ale aj pohrebisko so zaujímavou hrobovou výbavou.
Z obdobia Novej ríše (1550 – 1069 pred Kr.), keď sa podarilo panovníkom 18. dynastie Egypt znovu zjednotiť, tu bolo doteraz objavených niekoľko domov, ktoré svedčia o vyššom postavení obyvateľov a o ich napojení na centrálnu moc a jej rozsiahle obchodné či vojenské aktivity (čerstvá meď zo Sinaja alebo z východnej púšte, mykénska, cyperská či levantská keramika, strieborné predmety a pod.).
Na konci Novej ríše, za panovníkov 19. a 20. dynastie – Ramesseho II. a Ramesseho III. tu boli vystavané vojenské pevnosti, ktoré slúžili na obranu hranice impéria a ako východisko na výpravy na východ, ktoré panovníci podnikali.
V neskoršom Treťom prechodnom období (1069 – 664 pred Kr.) a Neskorej dobe resp. ptolemaiovskom období (664 – 31 pred Kr.) tu osídlenie pokračovalo veľmi intenzívne, nájdené a zdokumentované domy sú oveľa rozsiahlejšie a monumentálnejšie ako ich predchodcovia zo starších období.

To všetko výskum obsiahol?
Systematický výskum detailne dokumentuje priebeh vývoja života na tomto mieste, dokumentuje staroegyptské dejiny a vývoj spoločnosti i jej materiálnej kultúry. Ide naozaj o výnimočné miesto, z ktorého nálezy sú dychtivo očakávané celosvetovou vedeckou i laickou komunitou.
Z knihy sa dozvieme, ako k výskumu došlo, čo musí človek spraviť, aby mohol kopať v Egypte a podľa čoho sa rozhoduje, kde bude kopať. Pozrieme sa na dejiny doterajšieho bádania na lokalite, ako aj v širšom okolí (údolie Tumilat) a jeho najstaršie dejiny, ako aj súvislosť s udalosťami v Biblii. Históriu sídliska ilustrujú nálezy z jednotlivých období, ktoré sú opisované v lokálnom, ako aj celoegyptskom kontexte.
Dozvieme sa, aké príbytky si tu obyvatelia stavali a čo všetko nám povedia nepálené tehly, čo hovoria o osídlení jednotlivé pôdne horizonty, ktoré miesto tvoria a obkolesujú, akí ľudia a ako tu žili, umierali a pochovávali sa, čo pestovali a chovali, konzumovali, akým spôsobom – a čo – odhaľujú geofyzikálne merania a ako treba dokumentovať archeologické nálezy v priestore.
Vykreslený je zároveň potenciál ďalšieho výskumu a očakávané nálezy. Ide o prvý ucelený pohľad na doterajšie poznatky, a teda dejiny lokality Tell el-Retábí. Kniha je zároveň prvou pôvodnou slovenskou publikáciou o archeologickom výskume v Egypte, na ktorom sa podieľajú slovenskí bádatelia.
Komu je kniha najmä určená? Vyjde aj v angličtine?
Kniha je určená širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma o dejiny, dejiny Egypta a východného Stredomoria, ako aj o rôzne vedecké disciplíny od archeológie cez antropológiu až po pedológiu. Uvítajú ju aj študenti archeológie a dejín. Určite ju plánujeme v budúcnosti vydať aj v angličtine.