Večer som mal byť kmotrom priateľovej knihy, nuž som dostal nápad: obdarujem ho touto piesňou. A vysvetlil som spevákom, kam majú prísť.
"Zošalel si?” zvolala moja žena.
"Neboj sa. Aj keby chceli, netrafia tam.”
Trafili aj zaspievali. O deň som otvoril noviny – a bol tam o tom článok. Ako som ho na ulici čítal, začul som znova známy spev a za nohavicu ma zaťahal malý chlapec. "Tu píšu o vás,” ukázal som mu prstom a venoval som mu noviny. Natešene s nimi uháňal k famílii. Až som im zazávidel – prvý raz na javisku, a toľko slávy.
Pár slov, čo som si z piesne zapamätal, mi pomohlo nájsť ju na You Tube – a jej autor György Nádas mi odpustí, že som k nej pripísal aj pár slovenských strof. Zaradil som potom maďarsko-slovenskú pieseň do hry Stalo sa v Bratislave, napísanej z lásky k bratislavskému Konzervatóriu, ktoré s ňou urobilo absolventskú premiéru a dve reprízy. Trikrát tá pieseň roztlieskala hľadisko – trikrát som si pri potlesku pomyslel: a kdeže sú tie démonizované národnostné trenice?
No aj keď treníc niet, z rečnenia o treniciach sa asi dajú vytrieskať pekné peniaze. Tie potom chýbajú inde. Urobili by konzervatoristi aj viac predstavení – no kto im zaplatí sálu, keď peniaze netečú do kultúry, ale do vrecák politických radikálov?
Nebudem sa tým však vzrušovať. Načo aj – zadarmo?
A keď stretnem Györgya Nádasa, nech ani on nečaká tantiémy. Iba ho pozvem na liter vína a zaspievame si to sami dvaja.
Dvere, dvere – kicsit szomorkás
(Gyorgy Nadas/Ľubomír Feldek)
Trochu nešťastná sa na dvere dnes dívam, trochu nejasná je moja budúcnosť. Zlá som, keď nie si blízko, túžim hrýzť ako psisko – stratila som lásku ako kosť. Trochu nešťastná, že vojdeš, už len snívam – aj tak úžasná je naša minulosť. Aj keď mali sme smolu, čo sme zažili spolu, toho bolo na zbláznenie dosť.
Dvere, dvere, dvere otvor, kamarát! Máš ma ešte rád? Načo by si tam vonku stál? Dvere, dvere, dvere otvor, miláčik, čakám na sláčik, čo na pieseň zmení ten môj hluchonemý žiaľ!
Trochu nešťastná tie svoje dvere vzývam, trochu dočasná je láska na večnosť. Ach, vojdi na minútku, raz ešte zbav ma smútku – a už nikdy nemusíš viac vojsť. Kicsit szomorkás A hangulatom mama Kicsit belém szált A boldogtalanság Kicsit úgy érzem magma Mint a durcás kis gyerek Kinek elvették a játékát.
Gyere gyere gyere drága cimboram Kellegy igaz dal amitöl a panasz Százszorosen odébb Áll Gyere gyere gyere drága cimboram Gyorsan vigesztalj Látod összeroppanok Már!
