Z mnohých mantier mi idú momentálne na nervy dve: verejné obstarávanie a požadovaná dĺžka praxe do zamestnania.
Mnohý tretiak vysokoškolák je dnes schopný nielenže vyhovieť technologickým a jazykovým „požiadavkám doby“. Má aj zručnosti od písania projektov cez flexibilitu po nápady, fantáziu a inovácie. Hlúpy šéf, hlavne v štátnej a samosprávnej službe, sa však bojí zamestnávať schopných ľudí, ktorí navyše okrem individuálnych a tímových schopností nemajú zlé návyky z predchádzajúceho zamestnania. Múdry šéf dokáže úspešne kombinovať skúsenosti starších dobrých pracantov a skúsených profesionálov s čerstvou krvou bez strachu o dobré štátne bydlo. Zabetónovaní hlupáci však opakujú ochrannú mantru: Prax, prax, prax. Nie náhodou sa napríklad kancelária slovenského parlamentu na rozdiel od parlamentu európskeho správa, mierne povedané, zdržanlivo k stážovaniu študentov európskych a iných podobných štúdií. Veď ktorý trpák by chcel dobrovoľne, rukolapne a očividne preukazovať svoju neschopnosť a neefektívnosť?
Niekoľko mesiacov som sa zaoberala mantrami o verejnom obstarávaní a zlodejčinami, ktoré sa dejú napriek alebo práve kvôli stovkám predpisov a platených obstarávačov. Hovorila som s firmami, ktoré predkladajú na jednu vec niekoľko ponúk cez fingované alebo spriatelené firmy. S firmami, ktoré nedokázali dať potrebný úplatok. Videla som právne nepreukázateľné spôsoby podplácania. Šialené prepojenia pri mamutích štátnych zákazkách ma naplnili rovnakým hnusom ako červy a pandravy pod odvaleným kameňom.
Usúdila som po debatách s kolegami, že najlepšie by bolo zrušiť mantru, teda zákony, predpisy a vyhlášky o verejnom obstarávaní a uzákoniť nielen morálnu, ale aj hmotnú zodpovednosť politikov a štátnych úradníkov za škodu spôsobenú zlým rozhodovaním aj nekonaním. Do čerta, na to sú tam, za to sú platení, neschádzala mi z umu mantra.
Ukázalo sa, že sa s vládnucou stranou pohybujem po tej istej trase, lenže ja čihí a Smer hota. Nestačila som ani začať písať o zrušení obstarávacej mantry kontra zodpovednosť za škodu a hop! už aj po nás skočila novela zákona. Dáva občanovi po prstoch, keď chce občan dať po prstoch štátu. A nielen to, ak sa predsa nevzdá boja s novými prekážkovými predpismi aj niekoľko rokov do úplného vyčerpania možností aj seba, získa maximálne odškodné 16 000 €. Mudrc káže: Vzďaľuj sa od zla a spievaj mu. Ani ma nehne. „Slovenskééé tango…“
