Najviac viditeľný je jeho rukopis v centre Londýna. Ako obrovská šiška zo skla a železa, ktorá pristála v londýnskej City kúsok od Temže, vyzerá roku 2004 otvorená Fosterova bývalá budova zaisťovne Swiss Re, ktorú Londýnčania prezývajú uhorka.
V zástavbe okolitých domov a kostolíkov pôsobí ako objekt mimozemskej civilizácie. Veža so 41 poschodiami spotrebuje o 50 percent menej energie ako podobné stavby a využíva denné svetlo, ktoré sem prúdi zasklenými časťami.
Zo skla a z ocele je aj jeho budova Novej radnice, ktorá sa usadila na opačnom brehu Temže ako obrovské naklonené vajce. Vykláňa sa do boku v uhle 30 stupňov, čím z juhu obmedzí dopad slnečných lúčov a na severe, naopak, sprístupní čo najviac svetla:
„Nedostatok energie je celosvetový problém. Namiesto energeticky náročných rodinných domov potrebujeme mrakodrapy, ktoré možno postaviť a prevádzkovať čo najúspornejšie.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako „svetelné ostrie noža pretínajúce rieku“ si Foster predstavoval most pre peších, ktorý preklenul Temžu na počesť nového tisícročia roku 2000. Ladná lávka sa však po otvorení nepríjemne hojdala a svojmu tvorcovi vyniesla prezývku Lord Vratký.
Pri rekonštrukcii berlínskeho Reichstagu chcel Foster zakryť celú stavbu skleneným baldachýnom. To však neprešlo. Tak aspoň navrhol strechu v podobe sklenenej kupoly s vyhliadkovou rampou a automaticky riadenou sústavou zrkadiel, ktoré osvetľujú plenárnu sálu. Kupola je tiež rezervoárom vzduchu pre systém prirodzeného vetrania. Obkrúcajú ju točité rampy, poskytujúce vyhliadku.
V Nemecku je „podpísaný“ aj pod 257 metrov vysokou vežou Commerzbank vo Frankfurte nad Mohanom, najvyššou budovou v krajine.
Hlboké údolie francúzskej rieky Tarn pri mestečku Millau roku 2005 preťal iný Fosterov gigant, najvyšší most podľa výšky mostnej konštrukcie. Pôsobivá stavba spája úseky diaľnice medzi Clermont-Ferrandem a Béziers a podstatne skrátila spojenie medzi severom Francúzska a Stredomorím a Španielskom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jeho vozovka je široká 32 metrov, vedie vo výške až 270 metrov nad zemou a najvyšší zo siedmich pylónov dosahuje výšku 343 metrov, takže prekonáva Eiffelovu vežu o 19 metrov. Most nesie sedem štíhlych betónových pilierov (najnižší má 77 metrov, najvyšší 343 metrov), na ktoré nadväzujú pylóny držiace oceľové laná, na ktorých je vozovka zavesená.
Virtuóz britskej architektúry prežil detstvo v robotníckej štvrti v Manchestri medzi modelmi lietadiel a knihami o Le Corbusierových teóriách priestoru, svetla a minimalizmu. V šestnástich rokoch odišiel zo školy a slúžil v britskom letectve (RAF). Na neskoršie štúdiá architektúry na Manchesterskej univerzite si zarábal predajom zmrzliny.
Po skončení školy odišiel do USA, kde „pešo, autom a busom“ cestoval za najväčšími stavbami Franka Lloyda Wrighta. V USA študoval architektúru na Yaleovej univerzite a zoznámil sa s budúcim obchodným partnerom Richardom Rogersom. Po návrate z USA si založil vlastné štúdio a roku 1964 na seba prvýkrát výrazne upozornil v Cornwalle budovou čiastočne zakopanou v zemi s názvom Kokpit.
Roku 1990 bol Foster povýšený do šľachtického stavu. Roku 1999 získal prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru a o desať rokov neskôr Cenu princa astúrskeho za umenie (teraz Cena princeznej astúrskej). V súčasnosti slávny architekt skôr dohliada na svoj tím.
