Na Vysočine, teda v regióne, ktorý leží v samom strede Českej republiky a prechádza ním diaľnica D1, je čo objavovať. A hoci centrom Vysočiny je 50-tisícová Jihlava, pred jej návštevou začnime najskôr na východe kraja.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Vo Velkom Meziříčí, kde na skale nad riekou Oslavou stojí majestátny zámok. V Rytierskej sále majú freskovú výzdobu z 13. storočia. A nič to, že sa jeden z výjavov, znázorňujúci čierneho rytiera so štítom s erbom pánov z Meziříčia, nezachoval celý – digitálna projekcia ho návštevníkom za okamžik dokreslí pred očami.
Hrdia sa krvavou vreckovkou aj Alpou
Hneď potom nás sprievodkyňa vezme do šľachtických salónov a porozpráva o majiteľoch zámku – Pernštejnovcoch, Liechtensteinovcoch či Lobkovicovcoch. Okrem benátskych zrkadiel je tu aj smútočný náhrdelník cisárovnej Márie Terézie či písací stolček Márie Antoinetty. Aha, v tejto tmavej drevenej posteli spal Franz Jozef, manžel slávnej Sisi.
A to na nás ešte čaká Sarajevský salón so vzácnou relikviou, vreckovkou s krvou Františka Ferdinanda d'Este. Totiž gróf František Harrach roku 1909 hostil Franza Jozefa I., Viliama II. aj následníka trónu Františka Ferdinanda pri vojenskom cvičení. Sám sa roku 1914 ako pobočník následníka trónu zúčastnil na manévroch v Sarajeve a po atentáte si vreckovku uchoval.
Miestni sú hrdí aj na regionálne múzeum, kde v skratke, no o to pútavejšie predstavujú tunajších významných rodákov. Nahliadneme do kubistickej pracovne a obývačky matematika a fyzika Františka Závišku a vstúpime do ateliéru maliarky Zdenky Vorlovej Vlčkovej. Zdá sa, že v múzeu majú všetko – od predmetov všemožných cechov cez zbierky minerálov a vypchaté zvieratá až po – Alpu!
Nuž, bodaj by nie, veď slávna francovka je s Velkým Meziříčím spätá od roku 1948, keď sem presťahovali znárodnenú výrobu, čo dovtedy sídlila v Brne. Celý príbeh Alpy sa dozvieme kúsok od zámku, kde sídli podniková predajňa. Tu návštevníkom radi porozprávajú o napoleonských vojakoch, ktorí roku 1805 opúšťali obsadenú Viedeň a zanechali po sebe niekoľko sudov nápoja s výraznou a ostrou vôňou. Lenže Rakúšania, ktorí obľubovali svoje sladké vína, neprišli francúzskemu koňaku na chuť. Zato rýchlo zistili, že keď do francúzskej špeciality pridajú bylinky a natrú sa ňou, osviežia sa a zbavia sa bolestí. A tak prázdne sudy od koňaku začali slúžiť na prípravu alkoholového extraktu z rôznych bylín, ktorý dostal názov francovka.
Alpa slúžila ako liek, predpisy na francovku na vonkajšie použitie sa pravidelne objavovali v liekopisoch a receptoch 19. aj 20. storočia, a to v rôznych modifikáciách. Líšili sa zvolené suroviny, postup prípravy aj prísady – raz sa využívali eukalyptové silice, inokedy výťažok z ihličia borovice, benzoová tinktúra, gáfor či chlorid sodný… V predajni sa tiež dozviete, že mentolovú francovku začal roku 1913 vyrábať Josef Veselý vo svojej továrni na kozmetické prípravky v Brne-Královom Poli. Prosperoval výborne, možno aj vďaka ustavičnej reklame v lekárskych i laických periodikách. Na dôkaz majú vo vitríne dobovú ukážku, kde čítame: „Borec natírá svaly před závody i po závodech mentholovou francovkou Alpou. Jen ten, kdo pěstuje masáže Alpou, hravě vítězí! Žádejte Alpu v originálních lahvích. Odmítejte padělky!“
Alpa sa od roku 1930 predávala len v lekárňach vo fľaštičkách s modro-bielymi etiketami s nápisom Alpa s veľkým bielym A a so žltou štvorcípou hviezdou. Logo vymyslel geniálny židovský grafik a marketér Leo Heilbrunn, ktorý pracoval aj pre firmu Baťa. Jeho návrh nahradil pôvodnú vodnú vílu. Typické tvary skleneného obalu a etikety zostali s drobnými úpravami dodnes.
Plní dojmov sa presúvame k prekrásnej tehličkovej stavbe – ide o Novú synagógu. Sprievodkyňa rýchlo vysvetlí, že pred dvoma rokmi budovu získalo mesto za symbolickú jednu korunu od Židovskej obce Brno, chce ju premeniť na kultúrne centrum. Mali by sa tu konať divadelné predstavenia, koncerty či výstavy. Našťastie, pretože keď vstúpime dovnútra, užasneme. Vnútri sú totiž akési zrkadlá a čudné stĺpy – pozostatky nedôstojného predchádzajúceho využitia.
Od 90. rokov totiž synagóga slúžila ako tržnica a jej strop bol znížený, vitráže v podobe Davidových hviezd boli z okrúhlych okien vytlčené. Našťastie sa chýli k obnove, ktorá bude stáť desiatky miliónov korún. V tesnom susedstve historického centra je židovské mesto s dochovanými úzkymi židovskými domčekmi. Žiaľ, transporty počas druhej svetovej vojny prežilo len sedem Židov. Veď aj grafik Leo Heilbrunn zomrel 28. októbra 1944 práve v Osvienčime.
Mahlerovka s vôňou lipy
A teraz je už čas pobrať sa do Jihlavy, niekdajšieho kráľovského banského mesta, kde sa ťažilo striebro. Vďaka nemu vyrástla Jihlava do druhého najväčšieho mesta zemí Koruny českej. Aj dnes sa dá v meste vybrať po stopách „havířov“, čiže baníkov, či vyskúšať digitálnu únikovú hru s názvom Velká stříbrná loupež. Alebo preskúmať jihlavské podzemie, labyrint pivníc a spojovacích chodieb, ktoré dohromady merajú vyše 25 km. A už čokoro možno zažiť aj „Havíření“ – trojdňový festival plný koncertov, divadelných vystúpení, ktorého súčasťou je aj banícky jarmok. Bude sa konať 20. až 22. júna.
Alebo si banskú minulosť možno pripomenúť aj nasladko – ak zavítate do podniku, kde predávajú Snovú zmrzlinu. Tento rok vymysleli špeciálnu havířsku, v ktorej nechýba tmavá čokoláda a strieborné kúsky pripomínajúce strieborné žilky v bani. V Jihlave sa hrdia aj svojím hudobným géniom Gustavom Mahlerom. V Dome Gustava Mahlera priblížia jeho život aj hudobné dielo a návštevníkom ponúknu aj Mahlerovku. Keďže miestni majú zmysel pre správne reklamné slogany, aj tento k originálnemu likéru je dobrý: „Znovuobjavená symfónia rodinného likéru“.
Foto: Katarína Sedláková
Príbeh Mahlerovky sa začal v Lipnici nad Sázavou (spätej so Švejkom Jaroslava Haška), kde sa v rodine likérnika Šimona Mahlera 2. augusta 1827 narodil Bernard Mahler (otec slávneho skladateľa Gustava). Bernard odmlada pomáhal otcovi s výrobou liehovín, v čom získal vraj nemalú zručnosť aj obchodnú prax. Neskôr, keď sa oženil s Mariou Hermannovou, mohol sa vďaka venu manželky osamostatniť a rozvíjať svoje podnikanie.
Krátko po narodení syna Gustava roku 1860 sa Mahlerovci presťahovali do Jihlavy, kde mali najprv obchod s potravinami. Už nasledujúci rok získal Bernard povolenie vyrábať sladené alkoholické nápoje. Obľúbená bola napríklad Rosolka, ktorej základom bola mäsožravá rastlina rosnatka, či Lipovka z lipového kvetu. Roku 1872 Bernard kúpil dom v dnešnej Znojemskej ulici, kde na prízemí zriadil výčap. Keď roku 1889 Bernard v 62 rokoch umrel, syn Gustav dom predal, presťahoval sa do Budapešti a výroba likérov bola ukončená.
Lenže príbeh mal happy end: roku 2015 sa po vyše 120 rokoch podarilo zrekonštruovať pôvodnú receptúru Lipovky a na počesť slávneho výrobcu ho nazvali Mahlerovka. Podľa pôvodnej receptúry sa vyrába v Jihlave – má ľahkú vôňu lipového kvetu, bylinný podtón a dlhotrvajúcu medovú dochuť. Originálny variant obsahoval 30 % alkoholu, neskôr pribudol aj silnejší variant Opus 52 s 52 % alkoholu.
Menej šťastia ako likér mala jihlavská synagóga. Ako nám vysvetlila odborníčka na Mahlera Jana Součková, postavili ju v maurskom slohu a vysvätili roku 1863. Navštevovala ju aj rodina Gustava Mahlera, no 30. marca 1939 ju vypálil sfanatizovaný dav. Na mieste, kde stála, vybudovali roku 2010 Park Gustava Mahlera, kde jej základy pripomínajú žulové kvádre. Kamenné plastiky vtákov a rýb pozývajú na chvíľu oddychu pri soche Gustava Mahlera od sochára Jana Koblasu. Desať vodných strekov pri jazierku symbolizuje počet Mahlerových symfónií a celá koncepcia parku odkazuje na Mahlerov vzťah k prírode.
Originálni umelci
Pozoruhodných umelcov je Vysočina plná. V dedine Petrkov, časti obce Lípa v okrese Havlíčkov Brod, stojí zámoček, kde žil významný český básnik, prekladateľ a výtvarník Bohuslav Reynek so svojou manželkou, Francúzkou Suzanne Renaudovou a ich dvoma synmi. Pred piatimi rokmi areál odkúpila vláda a o rok neskôr tu bolo zriadené Česko-francúzske kultúrne centrum.
Foto: Katarína Sedláková
Zámoček z polovice 18. storočia bol pôvodne stredovekou pevnosťou, do súčasnosti sa zachoval vo výnimočne nedotknutej podobe. Zachoval sa napríklad barokový typ kamenného ostenia, pivničné klenby, ale aj kľučky a dnes je táto kultúrna pamiatka Múzeom literatúry. Bohuslav Reynek sa narodil 31. mája 1892 v Petrkove a tu aj roku 1971 zomrel. Svojím životom aj tvorbou bol spätý s Vysočinou. Roku 1923 sa v Grenobli zoznámil s poetkou Suzanne Renaudovou, ktorej prvotinu prekladal. Požiadal ju o ruku a po svadbe žili manželia od roku 1926 desať rokov striedavo pol roka vo Francúzsku a pol roka v Petrkove.
Foto: Katarína Sedláková
Obe miesta vstúpili do Reynekových básní aj kresieb, uhľov a pastelov, neskôr aj do grafických listov. Jeho ženu Suzanne, rodáčku z Lyonu a prvú ženu, ktorá absolvovala univerzitu v Grenobli, život na vidieku zaskočil. No na dom a okolie si postupne zvykla, tešila sa z návštevníkov, ktorí ovládali francúzštinu. Po podpísaní Mníchovskej dohody spísala na obranu Československa zbierku Chvála obeti. Dnes sa dá v zámočku zoznámiť s príbehom umeleckej rodiny aj obdivovať prekrásnu záhradu.
Stopy ďalšej výnimočnej umelkyne objavíme v renesačnej Telči. Obrazy Míly Doleželovej (1922 – 1993) plné pestrých farieb a postáv s veľkými tmavými očami obdivovali dokonca aj Salvador Dalí či Picasso. Jej hlavnou témou boli Rómovia, v 70. rokoch začala maľovať aj kresťanské motívy – takže na jej obrazoch má napríklad Ježiš rómske črty. Sama Rómka nebola, narodila sa v Prostějove mame krajčírke a otcovi alkoholikovi. Vyrastala na periférii medzi rómskymi deťmi, čo ju ovplyvnilo na celý život. Po roku 1949 cestovala kresliť na východné Slovensko v rámci etnografických výprav. Mnohé Doleželovej obrazy farebnosťou pripomínajú mexické murály, preto sa jej niekedy hovorí aj Moravská Frida. Niektorými motívmi pripomína tiež Marca Chagalla či Gauguina, ktorého fascinovali Tahiťania.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Po návšteve expozície Míly Doleželovej sa dá vybrať preskúmať podzemie Telče. Niektoré uzučké chodby viedli až na 12 km vzdialený hrad Roštejn, lovecké sídlo pánov z Telče, ktorý dnes láka najmä rodiny s deťmi. Skvelá kastelánka Kateřina Rozinková urobí návštevníkom zábavnú prehliadku hradu, vysvetlí, ako sa kedysi stolovalo – na loveckých hostinách sa podávali aj vznešené labute, ako vznikla stena pokrytá erbmi či prečo je na hrade už len jeden prévet (historický záchod).
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
A kto by bol hradov a zámkov prejedený, tomu zostáva výlet do Českých Milov. Práve tu bývalý viceguvernér Českej národnej banky Pavel Kysilka zrekonštruoval starú sklársku hutu a zriadil tu múzeum českého skla. Vystavuje tu vyše 1 300 sklenených pokladov – kúsky zo 17., z 18. aj 19. storočia. Ak ho stretnete osobne ako my, vysvetlí, ako sa sklo vyrábalo a zdobilo, ak nie je doma, žiadny problém – umelá inteligencia ukáže, ako každý výrobok vznikal a prečo bol dôležitý. Majú tu aj digitálnu Milovskú glaspediu – čiže akúsi sklársku wikipediu, ktorá priblíži základné sklárske pojmy. Ako bonbónik si možno pozrieť film o príbehu horáckych hút a milovskej sklárni. Námet dodal sám Kysilka, ktorý Milovy jednoducho miluje.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
