Na Slovensku ste už takmer osem mesiacov – čo ste u nás zažili a ako dlho tu ešte budete?
Ešte dva mesiace. Musím povedať, že čas pobytu mi ubehol, pretože som si tunajší život skutočne obľúbila. Slovensko má krásnu prírodu a pokojnú atmosféru, ktorá človeku umožňuje sústrediť sa, relaxovať a premýšľať. Veľmi si vážim ten vnútorný pokoj, ktorý tu cítim, a často si vychutnávam prechádzky a výlety.
Čo ma však najviac potešilo, to je prístup ľudí. Slováci sú veľmi milí, otvorení a ochotní pomôcť. Kedykoľvek som potrebovala poradiť, vždy sa našiel niekto, kto mi s úsmevom pomohol, a to mi veľmi uľahčilo život, integráciu do prostredia. Vďaka tomu sa tu necítim ako cudzinka – naopak, mám pocit, že som medzi ľuďmi, ktorí ma prijali s rešpektom a priateľsky.
Čítajte viac Archeologický výskum v Tell el-Retábí: Nové príbehy zo starého Egypta
Som rada, že to takto cítite, lebo my máme pocit, že je u nás veľký nepokoj. Tiež si vyčítame, že nie sme dosť prívetiví k sebe navzájom a tiež k cudzincom. Kde sa najviac zdržiavate, že máte také dobré zážitky?
Zvlášť by som sa chcela poďakovať svojim kolegom na Katedre klasickej a semitskej filológie v Bratislave, ktorí mi boli veľkou oporou už od prvého dňa. Pomohli mi zorientovať sa nielen v akademickom prostredí, ale aj v praktických veciach. Vďaka ich podpore a ochote som sa od začiatku cítila vítaná a istejšia.
A aj dnes, po niekoľkých mesiacoch, sa na nich môžem kedykoľvek obrátiť a vždy nájdem ochotné uši a pomocnú ruku. Táto vzájomná spolupráca a ľudskosť pre mňa znamená naozaj veľa. Taktiež nesmiem zabudnúť na kolegov z Katedry slovenského jazyka, ktorí mi výrazne pomohli pri štúdiu slovenčiny. Boli ku mne ústretoví a trpezliví.
Zároveň mi pomáhali pri formovaní odborných myšlienok a návrhov na budúce výskumné projekty. Táto skúsenosť je pre mňa až osobná. Slovensko je miestom, kde sa cítim dobre, kde som mohla podrásť nielen akademicky, ale aj ľudsky.
Čítajte viac FOTO: Múmie starovekých Egypťanov voňajú sladko, korenisto a drevito
Tak to sa naozaj dobre počúva, ale vy hovoríte aj po česky. Slovenčinu ste si pridali navyše k češtine? Čo vás k tomu viedlo?
Áno, som bohemistka a pôsobím na Fakulte jazykov (Al-Alsun) Ain Shams University v Káhire – na Katedre českého jazyka. Svoj odborný vzťah k češtine som začala budovať už počas bakalárskeho a magisterského štúdia na našej fakulte v Káhire.
Štúdium českého jazyka ma natoľko zaujalo, že som sa rozhodla pokračovať v ňom aj na postgraduálnej úrovni. Po ukončení štúdia v Egypte som teda nastúpila na doktorandské štúdium na Katedre bohemistiky Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a mala som možnosť žiť v českom prostredí. Témou mojej dizertačnej práce boli Deminutíva v češtine a arabčine – kontrastívna analýza dvoch typologicky odlišných jazykov.
Zaoberala som sa v nej porovnaním spôsobov tvorby a používania zdrobnenín v oboch jazykoch, s dôrazom na jazykové štruktúry i kultúrne súvislosti. Neskôr sa mi naskytla príležitosť získať postdoktorandské štipendium. Súčasťou tohto výskumného programu bolo aj štúdium slovenského jazyka na Filozofickej fakulte, na Katedre slovenského jazyka.
Čítajte viac Archeológovia objavili v Egypte hrobku faraóna Thutmosa II.
Čím vás zaujala slovenská literatúra?
Hĺbkou, ľudskosťou a schopnosťou citlivo zachytávať každodennosť, vnútorné prežívanie aj spoločenské premeny. V mnohých dielach som objavila silný zmysel pre intimitu a reflexiu – niečo, čo ma ako čitateľku aj výskumníčku veľmi oslovuje.
Zaujala ma tiež tematická rôznorodosť. Slovenskí autori a autorky sa venujú nielen historickým a sociálnym témam, ale aj existenciálnym otázkam, filozofii života, postaveniu ženy v spoločnosti či vzťahu k prírode a k tradíciám. Práve táto komplexnosť a zároveň pokora v literárnom prejave sú pre mňa veľmi inšpiratívne.
Našli ste to aj v diele našej Etely Farkašovej, ktorej ste venovali svoj výskum?
Áno. Témou môjho výskumu bola komparatívna analýza diel dvoch žien – slovenskej spisovateľky Etely Farkašovej (román Stalo sa) a egyptskej autorky Mony El-Shimi (román Malý ako hrozen). Sústredila som sa na výskum duality života a smrti v ich románoch (z feministického aspektu) a súčasťou výskumu bol aj preklad románu Stalo sa do arabského jazyka.
Čítajte viac FOTO: Archeológovia ukázali nové objavy z chrámu kráľovnej Hatšepsut
Aké diela majú nádej, že by ste ich preložili, prípadne o nich napísali?
Zameriavam sa predovšetkým na diela, ktoré reflektujú otázky identity, ženské skúsenosti, vnútorný svet človeka a spoločenské premeny. Zároveň ma však veľmi zaujíma aj historický román a fantasy literatúra, v našom literárnom časopise som uverejnila článok o Jurajovi Červenákovi.
Tento článok je zároveň prvým z plánovanej série, ktorú by som chcela venovať slovenskej žánrovej literatúre s cieľom priblížiť ju arabskému čitateľovi. Mojím cieľom je nielen prekladať slovenské diela, ale aj aktívne budovať kultúrny dialóg. Rada ale čítam aj krátke poviedky a literatúru pre deti, ktoré považujem za veľmi špecifické a náročné žánre, práve pre ich schopnosť sprostredkovať hlboké myšlienky jednoduchým a prístupným spôsobom.
Rada by som spoznala ďalších slovenských spisovateľov a spisovateľky a rozšírila tak svoj okruh literárnych kontaktov. Mojím cieľom je v budúcnosti prekladať širšie spektrum slovenskej literatúry do arabčiny.
Čo najcennejšie si od nás odveziete domov?
Mala som možnosť vyučovať arabský jazyk na Katedre klasickej a semitskej filológie FFUK a zároveň asistovať pri výučbe egyptskej arabčiny. Oceňovala som, že môžem vnímať spätnú väzbu a záujem slovenských študentov o arabský svet.
Zíde sa mi to: v Egypte pôsobím ako vysokoškolská pedagogička češtiny a tam sa snažím študentom priblížiť nielen jazyk, ale aj českú a slovenskú kultúru, literatúru a spôsoby myslenia. Teším sa, že to práve na Slovensku čerpám.
